Vojnová hmla

Z Wikipédie

Vojnová hmla je termín opisujúci situáciu, kedy jedna alebo obidve bojujúce strany majú len malý nebo nulový prehľad o rozmiestnení a konaní nepriateľa a svoje vlastné dôležité rozhodnutia vykonávajú na základe odhadov nepriateľskej činnosti, založených spravidla na nepodložených čiastočných správach, intuícii a psychologickom vcítení.

Vojnová hmla môže byť veľkou nevýhodou tak na taktickej, ako aj na strategickej úrovni.

Ak tápu vo vojnovej hmle obe strany, je dôležité, která z nich ju pretrhne jako prvá, lebo jej to poskytne veľkú výhodu. Dôležitú rolu v pretrhávaní a rozháňaní vojnovej hmly hrajú špionáž, hliadky a prieskum. Naopak prehĺbiť ju na strane protivníka majúí klamné manévre, skryté presuny a opatrenia proti úniku informácií.

[úprava] Známe príklady

Klasickým príkladom je bitka pri Zente, kde výpoveď zajatca umožnila Eugenovi Savojskému zaskočiť turecké vojská pri prechode Tisy (treba ake dodať, že mu veľmi pomohol fakt, že sultán presvedčený o správnosti vlastných odhadov Eugenovho postupu a o tom, že je ešte ďaleko, nepovažoval za nutné rozostavitť patričné hliadky a vyslať prieskumníkov). Vojnová hmla zastierajúca oči admirála Naguma a jeho štábu bola jednou z hlavných príčin drvivého víťazstva Spojencov v bitke u Midway. Vojnová hmla zapričínená skutočnou hmlou viedla k porážke rusko-rakúských vojsk v bitke pri Slavkove (zatiaľ, čo Napoleon mal zo svojej pozorovateľne nepriateľské vojská ako na dlani, oblasť, v ktorej sa nachádzali jeho vlastné jednotky, bola skrytá v hmle. Mohl tak prevádzať skryté presuny, které jeho protivníci zaznamenali, až keď bolo neskoro). Hrubá chyba admirála Lütjensa, ktorý v kritickej chvíli odoslal rádiovú depešu svojmu veleniu, pretože sa mylne domnieval, že nepriateľ aj tak vie, kde se nachádza, pretrhla závoj vojnovej hmly na očiach britských prenásledovateľov a viedla k dolapeniu Bismarcka.

[úprava] Zahustenie hmly

Ak existuje možnosť, že nepriateľ sa utápa vo vojnovej hmle, je vždy dobré mu ešte viac zahmliť situáciu napr. klamnými manévrami. Jeden z vrcholov tohoto umenia predviedli generáli Jackson a Lee v bitke pri Chancellorsville, kde Lee s malou časťou vojska predstieral hlavné sily, zatiaľ, čo tie se pod vedením Jacksona skryto presúvaly okolo pravého krídla unionistického generála Hookera. Obaja si počínali tak dokonale, že keď nakoniec unionisti Jacksonov presun zaznamenali, Hooker síce pochopil, že ide o lesť, ale vyložil si situáciu úplne opačne - že hlavné síly sú pred ním a okolo jeho krídla se presúva malá diverzná jednotka, ktorá ho má znepokojiť a umožniť konfederačným silám ústup. Tento omyl bol hlavnou príčinou následnej drvivej porážky Únie.