Vissarion Grigorievič Belinskij

Z Wikipédie

Vissarion Grigorievič Belinskij (* 13. jún 1811, Sveaborg – † 7. jún 1848, Petrohrad) bol ruský literárny kritik, estetik, revolučný demokrat.

Vychádzal z Hegelovej filozofie: Hegelovu tézu, že všetko skutočné je rozumné, interpretoval ako ideu zmierenia sa so skutočnosťou. Postupne však začína vyzdvihovať ideu negácie nerozumného a skúmať zákon, ktorému sa podriaďuje život spoločnosti a ľudských indivíduí. Prikláňa sa napokon k materializmu: duchovné nie je nič iné ako činnosť fyzického. Z idey zákonitosti spoločenského života vyvodzuje ideu nevyhnutnosti spoločenského pokroku. Belinskij sa prikláňa k socialistickému ideálu spoločnosti bez bohatých a chudobných, ktorého realizácia si vyžaduje pravdepodobne násilie. Belinskij sa však usiluje aktualizovať idey pôvodného kresťanstva, v dôsledku čoho sa odmietavo stavia k názorom o blízkosti ľudovej revolúcie v Rusku (v polemike s Bakuninom. V Belinského estetických názoroch sa presadzuje idea historizmu. Umenie vymedzuje ako názornú reprodukciu skutočnosti, v ktorej sa zachytávajú jej typické črty. U umelca podčiarkoval dôležitosť jeho citu pre súčasnosť a možnosti, ktoré sa v nej otvárajú.

Je po ňom pomenovaná ulica v bratislavskej Petržalke.

[úprava] Externé odkazy

Wikicitáty obsahujú zbierku citátov súvisiacich s:

Vissarion Grigorievič Belinskij

• FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok