Vestfálsky mier

Z Wikipédie

Vestfálsky mier alebo mier v Osnabrücku a Münsteri je označenie pre 11 zmlúv podpísaných v roku 1648, ktorými sa skončila tridsaťročná vojna. Rokovania o týchto zmluvách sa viedli v rokoch 1644 - 1648 v Münsteri a Osnabrücku.

[úprava] Delenie

Hlavné zmluvy:

(prvý) mier v Münsteri (münsterský mier): 30.január 1648, medzi Španielskom a Spojenými nizozemskými provinciami, ukončil osemdesiatročnú vojnu; tento mier bol potvrdený 24. októbra vo vestfálskom mieri v užšom zmysle
vestfálsky mier v užšom zmysle:
- (druhý) mier v Münsteri (münsterský mier): 24. október 1648, medzi rímskonemeckým cisárom a ríšskymi stavmi na jednej strane a Francúzskom so spojencami na strane druhej
- mier v Osnabrücku (osnabrücký mier): 24. október 1648, medzi rímskonemeckým cisárom a ríšskymi stavmi na jednej strane a Švédskom so spojencami na strane druhej

Ojedinele sa do vestfálskeho mieru zaraďuje aj tzv. pyrenejský mier z roku 1659, ktorý ukončil vojnu medzi Francúzskom a Španielskom a ustanovil hranice týchto štátov v Pyrenejách.

[úprava] Hlavný obsah

Spojené nizozemské provincie a Švajčiarsko prestali byť súčasťou rímskonemeckej ríše (resp. ríša uznala ich nezávislosť)
Náboženské pomery boli ukotvené podľa stavu spred dánskej vojny (teda spred roku 1624) v duchu zásad augsburského mieru (tentokrát aj pre kalvínov), čiže protestantské vyznanie bolo zrovnoprávnené s katolíckym
Švédsko získalo (územia biskupstiev) Západné Pomoransko, Wismar, Brémy, Verden a kontrolu ústia Vezery, Odry a Labe
Francúzsko získalo (územia biskupstiev) Mety, Toul, Verdun, ďalej časť Alsaska, a pevnosti Breisach a Philippsburg
Brandebursko získalo (územia biskupstiev) Východné Pomoransko, Halberstadt, Minden a Kamien, ako aj magdeburské arcibiskupstvo
Bavorsko si ponechalo Horné Falcko, Sasko a Lužicu, ako aj právo voľby rímskonemeckého cisára
Rýnske Falcko bolo obnovené v rozsahu z roku 1621
Čechy, Morava a Sliezsko zostali súčasťou habsburskej monarchie

[úprava] Dôsledky

Cisárska moc v rímskonemeckej ríši bola značne oslabená v prospech stavov, ríša sa definitívne roztrieštila, najvýznamenjšími rímskonemeckými štátmi boli Bavorsko a Brandenbursko
Faktickými víťazmi boli Francúzsko, Švédsko a Brandenbursko: Francúzsko získalo územie po Rýn, Švédsko pobrežie Baltského mora, Brandenbursko získalo Východné Pomoransko a iné územia
Upevnila sa moc Habsburgovcov v habsburskej monarchii
Prehĺbili sa hospodárske rozdiely medzi západnou Európou a východnou Európu. Západná Európa začala poskytovať výrobky a rozvíjala sa trhová ekonomika, kým východná Európa začala poskytovať suroviny a odbytiská a zachoval sa stredoveký systém ekonomiky.