Táňa Savičevová
Z Wikipédie
Tatiana Nikolajevna Savičeva (po rusky Татьяна Николаевна Савичева; * 25. január 1930 Leningrad — † 1. júl 1944 Šatki) bola Leningradská žiačka, obeť druhej svetovej vojny, ktorá si počas blokády mesta viedla denník, do ktorého si zapisovala dátumy smrti svojich najbližších.
Táňa Savičevová sa narodila 25. januára 1930 ako najmladšie dieťa pekára Nikolaja Rodionoviča Savičeva a krajčírky Márie Ignatievny Savičevovej. Táňa mala dve staršie sestry - Žeňu a Ninu a dvoch starších bratov Michaila a Ljochu (Leonid). Po tom, čo v roku 1936 zomrel jej otec, starala sa o päťčlennú rodinu hlavne jej matka.
Leto roku 1941 plánovala rodina prežiť na vidieku, ale nemecký útok na ZSSR 22. júna zasiahol aj ich život. Všetci z Táninej rodiny okrem Michaila, ktorý už v tej dobe opustil mesto, zostali v Leningrade. Pripojili sa tak všetci určitou mierou k vojnovému úsiliu celej krajiny. Mária Ignatievna pracovala v dielni, ktorá šila vojenské uniformy, Ljocha pracoval ako a robotník v lodeniciach, Žeňa pracovala v muničnom závode, Nina na stavbe obranných zariadení okolo mesta. Strýko Vasja a strýko Ljoša, bratia jej nebohého otca - v civile predavači kníh, slúžili v jednotkách protilietadlovej obrany. Táňa, vtedy ešte len 11-ročná, pomáhala pri kopaní zákopov a hasení zápalných bômb. Po určitej dobe sa jej sestre Nine naskytla príležitosť a dostať sa z obkľúčeného mesta, o čom však nestihla rodine zanechať žiadnu správu. Preto sa jej príbuzní domnievali, že zomrela. Ako spomienku na sestru dostala Táňa od matky sestrin zápisník, ktorý sa neskôr stal jej „denníkom“. Predtým však mala iný denník, do ktorého si zapisovala dôležité veci, čo sa udiali v jej živote. Počas krutej zimy roku 1941 ho však obetovala a nechala ho zhorieť v piecke, keď rodine nezostalo nič iné čím by podkúrili.
Zostal jej tak iba tenký notes po zmiznuvšej sestre, do ktorého urobila prvý zápis 28. decembra 1941. Toho dňa skoro ráno, ako vždy, odišla jej sestra Žeňa na dve smeny do práce v továrni na výrobu mín a už nikdy sa nevrátila - zomrela priamo pri sústruhu, s ktorým pracovala. Jej organizmus bol oslabený dlhodobou podvýživou ako aj darovaním krvi. Nasledujúci mesiac zomrela jej stará mama Jevdokia Grigorievna. O ďalšie dva mesiace jej brat Ljocha a v priebehu dvoch nasledujúcich mesiacov aj obaja strýkovia a mama.
Zamdletú Táňu objavili v byte onedlho po smrti jej posledných príbuzných príslušníci sanitárnej jednotky, ktorý kontrolovali Leningradské domy. V tej dobe sotva žila. Následne ju v lete 1942 spolu s ďalšími 140-mi sirotami evakuovali z obliehaného Leningradu do Šatkovského okresu Gorkovskej, dnes Nižnonovgorodskej oblasti. Napriek tomu, že bolo o deti dobre postarané, nedarilo sa lekárom Táni pomôcť. Na následky dlhodobého hladu, chorôb a zlého duševného stavu zomrela 1. júla 1944 v krajskej Šatkovske nemocnici. Strašné vizitky smrti z Táninho denníka však neboli celkom pravdivé. Savičovci nezomreli. Nina Savičevová ktorá sa roku 1945 vrátila do Leningradu našla v poškodenom v byte Tánin denník. Prežil tiež Michail, ktorý bol počas bojov na fronte tažko ranený a dlho sa zotavoval zo zranení.
31. mája 1981 Tatiane Nikolajevne Savičevovej na Šatkovskom cintoríne postavili pamätník.
[úprava] Denník Táni Savičevovej
Jej denník, v ktorom bolo zapísaných iba 9 strán skrýval strašné svedectvo o živote a smrti v obliehanom meste. To bol hlavný dôvod prečo figuroval ako jeden z dôkazov na Norimberskom procese proti nacistickým vojnovým zločincom. Z denníka:
- 28. decembra 1941 umrela Žeňa, o 12:30 naobed
- Babička umrela 25. januára 1942, o 3. poobede
- Ljocha umrel 17. marca, o 5. ráno
- Strýko Vasja umrel 13. apríla o 2. v noci
- Strýko Ljoša 10. mája, o 4. poobede
- Mama — 13. mája 1942, 7:30 ráno
- Savičevovci umreli
- Umreli všetci
- Zostala iba Táňa
Tánin denník sa dnes nachádza v expozícii Petrohradského historického múzea, kópiu možno tiež vidieť v múzeu Leningradskej blokády na Piskarievskom cintoríne.
