Staronovgorodský dialekt

Z Wikipédie

Staronovgorodský dialekt alebo staronovgorodčina je termín zavedený Andrejom Zalizňakom (Андрей Анатольевич Зализняк) na vysvetlenie prekvapivo odlišných jazykovedných čŕt východoslovanských správ písaných na brezovej kôre z 11. – 15. storočia, vykopaných v Novgorode a okolí od polovice 20. storočia (doteraz ich bolo objavených okolo 1000).

[úprava] Jazykovedné znaky

Krátke texty na brezovej kôre, ktoré sú písané vo zvláštnom slovanskom nárečí, sú skoro úplne pozbavené cirkevných vplyvov a majú niekoľko znakov neznámych v iných slovanských jazykoch, napríklad:

• Nominatív singuláru podstatných mien končí na –e (namiesto -ъ v slovanských jazykoch), napr. `brate` namiesto brat (v modernej ruštine).

• Druhá palatalizácia, charakteristická pre ostatné slovanské jazyky (ale trochu zastretá druhotným vývinom vo východoslovanských jazykoch), zdá sa, neprebehla, takže datív singuláru praslovanského *rěk-a (rieka) - *rěk-ě sa nezmenil na rěcě, ale zostal rěkě, taktiež *kьrky (kostol) zostalo kьrky, naproti ruskému cerkov.

• Praslovanské *kv, *gv bolo zachované (ako v západoslovanských jazykoch) namiesto zmeny na cv, zv pred samohláskami, napr. květ (farba – naproti tomu v súčasnej ruštine cvet) alebo gvězda (hviezda – naproti ruskému zvezda).

• Tretia palatalizácia /x/ sa neuskutočnila, čo je rozpoznateľné v základe vьx- (vše-), pričom v ruštine sa zmenil na vs-.