Stakčín
Z Wikipédie
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
 |
| Základné údaje | |
| Kraj: | Prešovský |
| Okres: | Snina |
| Región: | Zemplín |
| Poloha: | 49° 00' s. š. 22° 13' v. d. |
| Nadmorská výška: | 250 m n.m. |
| Rozloha: | 168 km² |
| Počet obyvateľov: | 2345 (31.12.2004) |
| Hustota obyvateľstva: | 14 obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| Štatistická územná jednotka: | 520829 |
| EČV: | SV |
| PSČ: | 067 61 |
| Telefónna predvoľba: | 0 57 |
| Oficiálne adresy | |
| Adresa obecného úradu: | Obecný úrad Stakčín Čsl. Armády 140/70 067 61 Stakčín |
| Web: | www.stakcin.obce-mesta.sk/ |
| E-mail: | starostast@euroweb.sk stakcin@obce-mesta.sk starostast@euroweb.sk |
| Telefón: | ++421 57 767 42 06 ++421 57 767 43 07 |
| Fax: | ++421 57 767 43 09 |
| Politika | |
| Starosta: | Ing. Ján Kresila |
| Zdroje údajov | |
| Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info | |
Stakčín je obec na Slovensku v okrese Snina.
Obsah |
[úprava] Polohopis
Stakčín je obec, nachádzajúce sa v údolí rieky Cirocha medzi Sninou a Starinou pri sútoku potokov Ternovec a Oľchovec. Je obkolesená na juhu južným úpätím masívu Nastaz, ktorý je súčasťou Bukovských vrchov, a Vihorlatským pohorím.
[úprava] Ulice
Parková,Duchnovičova,Ševčenkova
[úprava] Vodné toky
- Cirocha
- Oľchovec
- Kolonička
- Chotinka
[úprava] Symboly obce
[úprava] História
O osídlení tejto oblasti už v dobe bronzovej, teda v období na prelome 2. a 1. tisícročia pred naším letopočtom, naznačuje nález zachovalej bronzovej sekerky s tuľajkou a s uškom, zdobenej plastickými rebrami. Našla sa juhovýchodne od Stakčína, blízko cesty vedúcej do Uble pri výkopových prácach pre elektrické vedenie v roku 1964.
1317 daroval Karol Róbert šľachticovi Filipovi Drugethovi početné rozsiahle územné majery. Medzi darovanými bola aj dedina Stakčín. Pričom v darovacej listine je o nej prvá správa z roku 1492.
2. polovica 14. storočia - do Stakčína sa prisťahovalo početné rusínske obyvateľstvo so šoltýsom a postupne nadobudlo v dedine úplnú prevahu. Syn tamojšieho šoltýsa bol od roku 1492 členom zbojníckej a zločineckej skupiny. Práve z roku 1492 je zachovaná prvá písomná zmienka o obci Stakčín. V bardejovskom archíve sa nachádza list, v ktorom odosielatelia vypovedali bardejovským mešťanom nepriateľstvo za popravu svojich druhov. Pisaťeľom bola zbojnícka družina (mala 50 členov), na čele s Fedorom Hlavatým, rodákom z Ruskej Volovej. Prvé údaje sú zachované z 30.3.1492, keď zbojnícka družina prepadla panské majetky pri Svidníku. V zozname sa nachádza aj Hricov syn Miha zo Stakčína.
15.-16. storočie – v obci existoval pravoslávny kostol, ale písomné správy sú až od 17. storočia. Stakčínske valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 8,5 porty.
1600 – obývaných 61 domov, 1-2 domy šoltýsov, dom farára a kostol.
1612 – v Stakčíne sa nachádza vodný mlyn a píla.
1641-1645 – rozšírila sa epidémia cholery (takmer o polovicu preriedila obyvateľov). Následkom toho, sa rozšírilo zbojníctvo.
1657 – následkom epidémie sa zhoršili sociálne pomery. Roľníci odopreli poslušnosť pánovi a vzniklo roľnícke posvtanie „Ruthénske“ (Rusínske).
1660 – bol v Stakčíne zákonom chránený dubový lesík, ktorý obhospodarovala hostonická kúria a stakčínska píla, ktorá dodávala dosky a trámy pre humenský kaštieľ.
1673 – povstanie pod vedením legendárneho Mikolaja Šuhaja. Druhou príčinou bolo potlačovanie pravoslávia a násilné presadzovanie gréckokatolíckej viery.
1703 – sa občania Stakčína a okolitých obcí zapojili do Rákociho povstanie, lebo sa nazdávali, že získajú svoje staré práva.
1728 – spomínajú sa dve hájovne, ktoré slúžili pre ochranu lesov a boli majetkom panstva.
1725 – žil v obci 1 arendátor
1772 – postavený grécko-katolícky chrám a súčasne aj fara
1806 – vlastníkom Stakčínskeho panstva bol barón Johan Fröhlinch
1812-1818 – v obci pôsobí gréckokatolícky kňaz Vasiľ Duchnovič (otec A. V. Duchnoviča)
195? – zbúranie gréckokatolíckeho chrámu z roku 1772
1959 – v marci bola dokončená výstavba novej modernej školy
1994 – posvätenie novopostaveného gréckokatolíckeho chrámu Ochrany Presvätej Bohorodičky. Chrám bol postavený na pôvodných základoch chrámu, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po zrušení gréckokatolíckej cirkvi a postavení nového pravoslavného chrámu.
[úprava] Názvy obce
[úprava] Politika
[úprava] Obecné zastupiteľstvo
[úprava] Obyvateľstvo
[úprava] Kultúra a zaujímavosti
[úprava] Stavby a pamiatky
- Pravoslávny chrám Sv. Trojice - stavba, ktorá bola postavená v 20. storočí v byzantskom štýle. Slúži ako kostol pre pravoslávnych veriacich v obci.
- Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky - stavba, ktorá bola postavená v 20. storočí na pôvodných základoch chrámu z roku 1772, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po zrušení gréckokatolíckej cirkvi . Slúži ako chrám pre gréckokatolíckych veriacich v obci.
[úprava] Šport
[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra
[úprava] Doprava
Obyvatelia obce si môžu vybrať z dvoch druhov dopravy: autobusovú alebo vlakovú.
- Autobusová doprava celkový počet autobusových zastávok v obci je 8.
- Vlaková doprava obec má jednu železničnú stanicu, ktorá je najvýchodnejšou vlakovou stanicou na Slovensku. Železnica v obci existuje už od roku 1912 kedy bola dokončená trať medzi Humenným, Sninou a Stakčínom.
[úprava] Dôležité firmy
[úprava] Verejné ustanovizne
[úprava] Školstvo
[úprava] Osobnosti
[úprava] Externé odkazy
 |
Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
| Mestá a obce okresu Snina (1+33) | 31.12.2003 |
|
Belá nad Cirochou | Brezovec | Čukalovce | Dlhé nad Cirochou | Dúbrava | Hostovice | Hrabová Roztoka | Jalová | Kalná Roztoka | Klenová | Kolbasov | Kolonica | Ladomirov | Michajlov | Nová Sedlica | Osadné | Parihuzovce | Pčoliné | Pichne | Príslop | Runina | Ruská Volová | Ruský Potok | Snina | Stakčín | Stakčínska Roztoka | Strihovce | Šmigovec | Topoľa | Ubľa | Ulič | Uličské Krivé | Zboj | Zemplínske Hámre |
|
