Spoločenský tanec
Z Wikipédie
 |
Tento článok si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality! Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
Spoločenský tanec je druh tanca.
[úprava] Delenie
Základné delenie je:
- súťažný spoločenský tanec:
- štandardný tanec - štandard
- latinskoamerický tanec – latina
- nesúťažný spoločenský tanec:
- foxtrot
- polka
- flamenco
- salsa
- mambo
- merengue
- argentínske tango
- two-step
- mazurka
- čardáš
- ....
[úprava] Dejiny
Spoločenské tance, ako ich poznáme dnes, vznikli z dvoch odlišných typov tancov: zo štandardných tancov a z latinskoamerických tancov.
Štandardné tance sa objavili na scéne ako prvé. Za svoju existenciu vďačia novým melódiam, pôvodom z Ameriky, odkiaľ sa dostali ďalej do sveta, ktorý začiatkom 20. storočia celkom očarili. Nove melódie afroamerického pôvodu dostali názov ragtime. Americké tanečné publikum okamžite reagovalo na tuto vzrušujúcu hudbu vytvorenú z mnohých divokých neznámych tancov, ktoré dostali také nezvyčajné mena ako : Grizzly Bear, Turkey Trot, Bunny Hug, Shimmy, Black Bottom, Charleston. Charleston sa stal za krátky čas módnym hitom, ale ostatne tance skoro vyšli z módy. Napriek tomu ragtime a ďalšie rafinovane hudobne štýly, ktoré vznikli o niekoľko rokov po ňom, revolucionalizovali základnú štruktúru spoločenských tancov na celom svete. Dovtedy učili francúzski taneční majstri tance založené na piatich pozíciách nohy, ktoré sa používali aj v klasickom balete. Ragtime znamenal začiatok “ spoločného “ tanca partnerov založeného na prirodzenom pohybe ako pri chôdzi.
Zaklad spolocenskej tanecnej sceny teraz tvori 10 tancov, ktore su zaroven zaradovane do medzinarodnych sutazi. Su to : anglický valčík, slowfox, quickstep, tango (tzv. štandardné tance) a samba, čača, rumba, pasodoble, jive (tzv. latinskoamerické tance).
[úprava] Zásady správania na plesoch
Najviac sa tancuje na plesoch a zábavách. Nasleduje preto priblíženie spoločenskej etikety a niektoré základné pravidla.
Ples je spoločenská udalosť a zároveň najvyššia forma tanečnej zábavy. Na ples ide žena buď s väčšou spoločnosťou alebo v sprievode aspoň ďalšej osoby; teda najčastejšie s partnerom, dievča s gardedámou, menej zvyčajné je, ak idú dve priateľky. Sama sa môže na ples vydať dáma iba v prípade, ak si je istá, že sa tam stretne so známymi, s ktorými je dopredu dohovorená. Na ples chodíme zásadne vo večernom oblečení. Pre pánov je povinný prinajmenšom tmavý oblek. Pri reprezentatívnych plesoch by mala mať dáma vždy veľkú večernú toaletu, jej partner by mal mať frak, prípustný je aj smoking. Ak ideme v skupine, je povinnosťou pánov požiadať o tanec dámy z tohto okruhu. Prirodzene, že svojej partnerke sa venujú najviac a nevyznamenávajú svojou priazňou niektorú z ďalších dám. Žena, ktorá prišla na ples iba s partnerom, by mala odmietnuť ponuky iných mužov k tancu. Stačí veta vyslovená, pochopiteľne s úsmevom : „Prepáčte, som zadaná“. Prijať pozvanie do tanca môže vtedy, ak ide o muža, ktorého obidvaja partneri poznajú. Do tanca prosí muž jemným úklonom a tradičnou vetou „Smiem prosiť?“ U dámy so sprievodom musí najprv požiadať o dovolenie partnera. Muž ponúkne žene rameno a vedie ju na parket. Táto obradnosť patrí k plesu, pri iných tanečných zábavách stačí, keď žena zaujme miesto po pravej strane. Pravidlám tanca samotného sa venujú špeciálne príručky. Preto iba stručne. Párový tanec je navzdory všetkej emancipácie jednou z posledných situácií, keď má vedúcu úlohu vždy a za každých okolností muž. Preto sa žena nikdy nepokúša muža po parkete viesť, či aspoň ho usmerňovať, aj keby bola právom presvedčená, že je oveľa lepšia tanečníčka ako on. Napokon výrok, nie sú zlé tanečnice, sú len zlí tanečníci vôbec nie je ďaleko od pravdy. Po skončení tanca odprevadí tanečník partnerku na miesto a za tanec sa poďakuje. Opustiť parket je absolútne neospravedlniteľné, nech by sme boli čo ako veľmi sklamaní. Gentleman však sklamanie nikdy nedá najavo, a to ani mihnutím oka. Na iných tanečných zábavách než je ples ( v kaviarňach s tancom, vinárňach, popoludňajších čajoch, tanečných večierkoch a pod. ) je dovolené menej obradné správanie. Možno požiadať o tanec cudziu ženu, ak si však dovolenie vypýtame od jej spoločnosti. Tento typ zábav je dokonca jedna z najvhodnejších príležitostí na zoznámenie. Nadviazanie kontaktu je uľahčené rituálom žiadosti o tanec. Nielen konverzácia, ale aj tanec sám je zvláštnym spôsobom komunikácie. Tanec sám poskytuje iba príležitosť, k ničomu ešte nezaväzuje – a to je výhodné. Vo vyslovene nočných podnikoch, baroch a nočných vinárňach, kam chodia len uzavreté spoločnosti, nemôže muž požiadať o tanec ženu z inej spoločnosti. Ak je v nočnom podniku osamelá dáma, nie je to dáma a buďte pripravení, že od vás očakáva niečo viac a iné než tanec. Pre príležitosť plesu a tanca v spoločnosti vôbec vyberáme ešte zo Spoločenského katechizmu – základných spoločenských pravidiel.
Základné spoločenské pravidlá
- Zvláštny tanec prenechaj tým, čo ho dobre poznajú.
- Netancuje sám jediný pár v sále, keď ostatní tancovať prestali.
- Dáme nedávaj nikdy najavo svoje roztrpčenie alebo rozhorčenie, že málo tancuješ.
- Pán pri dámskej volenke: neutekaj a neukazuj ani znechutenosť, ani príliš veľký záujem.
- Pád na parketách pri tanci, ak ho nesprevádza naozajstné nešťastie, je síce nepríjemný, ale nič neznamená.
- Do výboru alebo usporiadateľstva plesu alebo tanečnej zábavy sa nikdy nehrň, je to úloha nevďačná, lebo všetkým sa usporiadateľ nezavďačí nikdy.
- Plesy by nemali nikdy trvať dlhšie ako do jednej alebo najviac do druhej hodiny po polnoci.. nič nie je také nepekné, ako tanečnica o štvrtej, piatej ráno, unavená, spotená, v pokrčených šatách.
