Slaná

Z Wikipédie

Článok o rovnomennej českej obci je pod Slaná (obec)

Slaná (po maďarsky Sajó) je rieka na pomedzí východného a stredného Slovenska, preteká územím okresov Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota. Je to významný pravostranný prítok Tisy, má celkovú dĺžku 229,4 km, pričom na našom území je to 110 km. Odvodňuje územie veľké 3 191 km² a jej priemerný prietok dosahuje hodnotu 8,5 m³/s pri Čoltove, resp. 14,5 m³/s pri Lenartovciach.

Pramení v Stolických vrchoch, v podcelku Stolica, na severnom úpätí vrchu Stolica (1 476,4 m), v nadmorskej výške okolo 1 290 m n. m.

Spočiatku tečie na sever a severovýchod Slanskou dolinou, zľava priberá Trsteník, tečie na východ a vstupuje do Revúckej vrchoviny, podcelku Dobšinské predhorie. Preteká močaristým územím, z pravej strany priberá Mlynnú a tečie okrajom obce Rejdová a následne cez Vyšnú Slanú. Neskôr priberá zľava Dobšinský potok a rieka sa stáča na juhovýchod, koryto sa viac rozširuje, podobne aj údolie rieky. Pri obci Vlachovo priberá z ľavej strany Vlachovský potok a mení smer toku viac k juhu, tečie okrajom obcí Gočovo, Nižnoslanská Baňa a Nižná Baňa, kde priberá pravostranný Kobeliarovský potok.

Rieka sa následne veľkým oblúkom stáča na juhovýchod, sprava do nej ústi Pališov potok, preteká cez obec Henckovce, opäť sprava priberá Dolinský potok a vteká do katastra obce Gemerská Poloma, kde zľava priberá Súľovský potok. Ďalej tečie okolo Betliara, priberá ľavostranný Betliarsky potok a preteká okrajom Nadabuly, kde sa prudko stáča, tečie na juh a vstupuje do Rožňavskej kotliny.

Následne preteká územím mesta Rožňava, zľava priberá Rožňavský potok a stáča sa na juhozápad. Tečie okrajom obce Brzotín, kde priberá najprv sprava Honský potok, potom zľava Čremošnú (257,0 m n.m.) a ešte aj Egrešský potok z ľavej strany. Opúšťa Rožňavskú kotlinu a ďalej tečie širokým a hlbokým údolím medzi Silickou planinou na ľavom brehu a Plešivskou planinou na pravom brehu. Tu sa opäť stáča viac na juh, tečie okolo obce Slavec a osady Gombasek, za ktorou sa prudko ohýba a tečie na krátkom úseku juhozápadným smerom okolo osady Vidová.

Potom vteká na územie obce Plešivec, kde ústi do Slanej pravostranný Štítnik a rieka sa popri výbežku Koniarskej planiny stáča opäť na juh a vstupuje do Rimavskej kotliny. Na pravej strane sa oddeľuje bočné rameno, ktoré sa znovu pripája pri Gemerskej Hôrke. Ďalej priberá zľava Ardovský potok, tečie medzi obcou Bohúňovo na ľavom brehu a osadou Tiba na pravom brehu, rieka vytvára meandre a zo severu obteká obec Čoltovo. Medzi Čoltovom a susednou Bretkou tečie juhozápadným smerom, tu priberá zľava Sograd a pri Bretke pravostranný Muráň.

Opäť tečie na juh popri Gemerskej Panici a obci Gemer, kde priberá ľavostrannú Lapšu, potom preteká poza mesto Tornaľa, kde najprv v blízkosti centra mesta priberá sprava Činču a v južnej časti mesta (pri miestnej časti Králik) priberá významný pravostranný prítok Turiec (169,4 m n.m.). Od tohto miesta tečie rieka Slaná obklopená ochrannými hrádzami na oboch brehoch, preteká okolo obce Včelince, kde zľava ústi Hubovský potok a okolo Ruminiec, kde priberá pravostranný prítok Kaloša.

Neskôr priberá pri obci Štrkovec Konský potok zľava, tečie v blízkosti obcí Riečka a Kráľ, kde zľava priberá Neporadzký potok a následne neďaleko Aboviec priberá aj Lúčku z pravej strany. Preteká ešte okrajom Lenartoviec, priberá svoj najvýznamnejší prítok, Rimavu sprava, a stáča sa na východ. Opúšťa územie Slovenska (195,0 m n. m.) a ďalej tečie na území Maďarska, kde pri obci Tiszagyulaháza vteká do Tisy.

Koryto rieky Slanej sa na strednom úseku neustále vlní a v okolí obce Štrkovec vytvára tiež niekoľko slepých ramien. Slaná je stredohorským typom rieky s dažďovo-snehovým režimom odtoku.