Sklabinský hrad
Z Wikipédie
Sklabinský hrad je zrúcanina na nevysokom návrší (626 m n. m.) tesne nad obcou Sklabinský Podzámok v dolnej časti Kantorskej doliny v severozápadnej časti Veľkej Fatry, 9 km na východ od Martina.
[úprava] História
Hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia sa stal strediskom hradného panstva. V roku 1328 tu sídlila stolica. V roku 1436 hrad vyhorel. O niečo neskôr ho postupne nákladne upravili.
Hrad dostal v roku 1527 nového majiteľa, Františka Révaia, ktorý sa stal veľmi skoro dedičným županom Turca. V roku 1554 hrad rozšíril o južné, druhé predhradie. Tieto stavebné úpravy súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom, ktoré ohrozovalo predovšetkým južné kraje Slovenska. V rokoch 1610-1612 si Révaiovci postavili v treťom predhradí pohodlný renesančný poschodový kaštieľ, ktorý podľa vtedajších obranných požiadaviek opevnili.
Kaštieľ bol sídlom Turčianskej stolice až do polovice 18. storočia, keď postavili nový župný dom v Martine.
Kaštieľ bol obývateľný až do roku 1944, keď ho v rámci partizánskych bojov hitlerovské vojská podpálili. Odvtedy je v ruinách. V roku 1970 sa uskutočnili opravné práce pri vstupe do areálu, aj v priestore pred ním. V súčasnej dobe sa hrad opravuje znovu.
[úprava] Opis hradu
Najstaršou časťou je horný hrad nepravidelného pôdorysu s vnútorným nádvorím, ktoré postupne zastavali obytnými a hospodárskymi budovami. Dominujúcou bola mohutná hranolová veža, situovaná na najvyššom bode brala. V rokoch 1460-1480 hrad prestavali a rozšírili o predhradie na severnej strane, ktoré opevnili dvoma polygonálnymi baštami. V roku 1468 na mieste, kde stála kedysi východná veža, postavili kaplnku. V roku 1554 hrad opravili a dostavali druhé predhradie chránené baštou.
[úprava] Súčasný stav
Z hradu sa zachovala značná časť murív kaplnky, v ktorej sa zachovali gotické nábehy rebier klenby, časti veže, palácov, hospodárskych budov, opevnenia, bášt i kaštieľa. Miestami stoja múry do výšky niekoľkých metrov, inde sú viditeľné len v teréne. Napriek tomu je pôdorys hradu veľmi dobre čitateľný. Na kaplnke sa zachovali aj ostenia gotických, pôvodne lomených okien, zvyšky omietky a na zrúcanine kaštieľa viaceré renesančné architektonické detaily (okná, portál, nábehy rebier).
Zámky.sk Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
