Sasko-Anhaltsko

Z Wikipédie

**Land Sachsen-Anhalt**
Základné údaje
Krajinská vlajka
Krajinská vlajka Saska-Anhaltska
Krajinská služobná vlajka
Krajinská služobná vlajka Saska-Anhaltska
Krajinská vlajka v rokoch 1947-1952
Krajinská vlajka Saska-Anhaltska v rokoch 1947-1952
Krajinský znak
Krajinský znak Saska-Anhaltska
Krajinský znak v rokoch 1947-1952
Krajinský znak Saska-Anhaltska v rokoch 1947-1952
Hlavné mesto:	Magdeburg
Rozloha:	20 445,26 km²
Obyvateľstvo:	2.523.000 (31. december 2003)
Hustota obyvateľstva:	123,4 obyvateľov/km²
Zadĺženie:	7 413 € na obyvateľa (2002)
Celkové zadĺženie:	19 Mrd. € (2002)
ISO 3166-2:	DE-ST
Oficiálny web:	www.sachsen-anhalt.de
Politika
predseda vlády:	Wolfgang Böhmer (CDU) (od 16. mája 2002)
Vláda:	Koalícia CDU a FDP
zloženie krajinského snemu (115 kresiel)	CDU 48 SPD 25 PDS 25 FDP 17
posledné voľby:	21. apríl 2002
další volby:	2006
Parlamentné zastúpenie
Hlasy v spolkovej rade:	4
Mapa
Sasko-Anhaltsko na mape Nemecka

Sasko-Anhaltsko je jednou zo 16 spolkových krajín Nemecka. Jej hlavným mestom je Magdeburg. Na severozápade a západe hraničí s nemeckou spolkovou krajinou Dolné Sasko, na juhozápade a juhu s nemeckou spolkovou krajinou Durínsko, na juhovýchode s nemeckou spolkovou krajonou Sasko, na východe a severovýchode potom s nemeckou spolkovou krajinou Brandenbursko. V súčasných hraniciach a rozlohe existuje od 3. októbra 1990. Územím Saska-Anhaltska pretekajú rieky Labe, Sála, Unstrut a ďalšie. Na juhozápade sem zasahuje pohorie Harz.

Obsah

1 Mestá
2 Dejiny
3 Predsedovia vlád krajiny Saska-Anhaltska
4 Administratívne členenie
5 Externé odkazy

[úprava] Mestá

Významné mestá v Sasku-Anhaltsku:
- Dessau - historická metropola Anhaltska)
- Halberstadt
- Halle (Saale) - druhé najväčšie mesto Saska-Anhaltska
- Lutherstadt Wittenberg - bývalé hlavné mesto Saska-Wittenbergu a neskoršia metropola Saského kurfirstva
- Magdeburg - hlavné a súčasne najväčšie mesto spolkovej krajiny Saska - Anhaltska
- Naumburg (Saale)
- Quedlinburg
- Stendal
- Weißenfels

[úprava] Dejiny

[úprava] Dejiny do roku 1944/1945 pozri Anhaltsko, Provincia Sasko, Prusko, Brunšvicko

[úprava] obdobie od 1.júla 1944 do jari 1945

1.júla 1944 rozdelil nacistický režim dosiaľ jednotnú pruskú provinciu Sasko, skladajúcu sa z 3 vládnych obvodov (Magdeburg, Merseburg a Erfurt) na provincie Halle-Merseburg a Magdeburg. Vládny obvod Erfurt bol v ten istý deň pričlenený k Durínskemu ríšskemu miestodržiteľstvu.

[úprava] obdobie od jari 1945 do 22. júla 1952

Po spojeneckom obsadení Nemecka je územie neskoršieho Saska-Anhaltska začlenené do Sovietskej okupačnej zóny Nemecka. V jej rámci sú 23.júla 1945 obe provnicie (s výnimkou Hornburgu, Wolfsburgu, Hehlingenu a niekoľkých ďalších obcí, ktoré sa stali súčasťou Britskej okupačnej zóny Nemecka), ďalej potom Anhaltsko, okrajové územia Brunšvicka (enkláva Calvörde; mestá Hessen, Pabstoff, a východné oblasti okresu Blankenburg s mestami Blankenburg, Rübelland, Hasselfelde, Hüttenrode, Heimburg, Stiege, Tanne) spolu s durínskou enklávou Allstedt začlenené do novo vytvorenej provincie Sasko-Anhaltsko.

V roku 1947 je potom rozhodnutím spojencov oficiálne zrušený pruský štát a status Saska-Anhaltska sa 21.júla 1947 mení z provincie na krajinu. Vtedajšie krajiny boli podstatne väčšie ako dnes a mali rozlohu 24 576 km². Jej vtedajším hlavným mestom bolo Halle.

Dňa 7. októbra 1949 vzniká na území sovietskej okupačnej zóny Nemecka nový socialistický štátny útvar Nemecká demokratická republika (NDR). Zo začiatku sa jednalo o Federáciu 6 autonómnych krajín. Jednou z nich bolo aj Sasko-Anhaltsko.

[úprava] obdobie od 23. júla 1949 do roku 1990

Dňa 23. júla však dochádza k premene NDR na centralistický štát a ku zrušeniu krajín, ktoré boli rozdelené medzi novo vzniknuté kraje. Územie dovtedajšieho Saska-Anhaltska bolo rozdelené medzi kraje Magdeburský, Halleský, Postupimský, Cottbuský, Lipský, malé časti území sa stali súčasťou Erfutského kraja a kraja Gera. Kraje sa potom ďalej členili na okresy a mestské okresy. Tento stav trval až do roku 1990.

[úprava] obdobie od roku 1990 do súčastnosti

Po protikomunistických búrkach v roku 1989 potom 3.10.1990 dochádza ku zjednoteniu NDR so Spolkovou republikou Nemecko a k obnoveniu krajín na území dovtedajšej NDR. Ich hranice sa už však nedržali pôvodných krajinských hraníc z rokov 1945-1952, ale boli vytvorené narýchlo z hraníc dovtedajších okresov z rokov 1952-1990. Znovuvytvorená krajina Sasko-Anhaltsko bola vymedzená územím celého dovtedajšieho Magdeburského kraja; ďalej potom Halleským krajom bez okresu Artem; k tomu ešte pristupoval okres Jessen z Cottbuského kraja. Rozlohou je menší ako pôvodná krajina.

Části územia pôvodnej krajiny z rokov 1945-1952, ktoré v rokoch 1816-1944 tvorili súčasť pruskej provincie Saska sa naraz ocitli v Brandenbursku. Jedná sa o územia v dovtedajších okresoch Rathenow (územie západne od rieky Havel s obcami Steckelsdorf, Großwudicke, Zollchow, Bützer, Milow, Nitzahn), Brandenburg (západná časť okresu s obcami Bensdorf, Zitz, Wusterwitz, Wenzlow, Ziesar, Wollin, Gräben), Belzig (obec Görzke), Jüterbog (južná časť okresu s obcami Marzahne, Blönsdorf, Seehausen, Oehna), Herzberg (celý okres), Bad Liebenwerda (celý okres), Senftenberg (severozápadná časť okresu s mestom Lauchhammer a obcou Grünewalde). Časti územia pôvodnej krajiny (celé okresy Torgau, Eilenburg, Delitsch, a západné okraje okresu Leipzig) sa stali súčasťou Saska, ku ktorému tieto oblasti patrili do roku 1815 (potom v rokoch 1815-1944 súčasť pruskej provincie Saska. Malá časť pôvodnej krajiny na juhu a juhozápade (Schkölen s okolím; severovýchodná časť okresu Sömmerda s mestom Kölleda a obcami Ostramondra, Großmonra; časť okresu Nordhausen s obcami Heiringen, Auleben; východná časť okresu Artem s mestom Artem a obcami Wiehe, Roßleben, Donndorf, Bottendorf, Schönewerda, Reinsdorf, Voigtstedt, Bretleben, Helldrungen, Oberhelldrungen) boli začlenené do Durínska. Naopak bola do Saska-Anhaltska začlenená malá časť brandemburskej oblasti Prignitz (najsevernejšia časť okresu Havelberg s mestom Havelberg a obcou Nitzow) a malá časť pôvodného Durínska (územie juhozápadne od mesta Naumburg).

1. júla 1994 potom došlo ku správnej reforme, členenie na 37 krajinských okresov a 3 štatutárne mestá z dôb NDR bolo nahradené 21 krajinskými okresmi a 3 štatutárnymi mestami. Tento stav trvá dodnes.

[úprava] Predsedovia vlád krajiny Saska-Anhaltska

21. júl 1947 - 13. august 1949: Dr. Erhard Hübener
13. august 1949 - 23. júl 1952: Werner Bruschke

V rokoch 1952 a 1990 bola krajina Sasko-Anhaltsko zrušená.

28. október 1990 - 04. júl 1991: Dr. Gerd Gies CDU
04. júl 1991 - 28. november 1993: Profesor Dr. Werner Münch CDU
02. december 1993 - 21. júl 1994: Dr. Christoph Bergner CDU
21. júl 1994 - 16. máj 2002: Dr. Reinhard Höppner SPD
Od 16. mája 2002: Profesor Dr. Wolfgang Böhmer CDU

[úprava] Administratívne členenie

[úprava] bývalé vládne obvody

Do roku 2003 sa Sasko-Anhaltsko členilo na 3 vládne obvody (Regierungsbezirke):

Dessau
Halle a
Magdeburg

K 1. januáru 2004 boli tieto vládne obvody zrušené. Pôsobnosť všetkých 3 úradov zrušených vládnych obvodov prešla na na krajinský správny úrad so sídlom v Halle.

[úprava] Krajinské okresy

Pri prvej správnej reforme 1.júla 1994 bolo dovtedajších 37 krajinských okresov nahradené 21 novými krajinskými okresmi. Ďalej tu z predchádzajúceho členenia zostali zachované 3 štatutárne mestá.
V súčastnosti prebieha v Sasku-Anhaltsku politická debata týkajúca sa ďalšej prípadnej správnej reformy.

V súčastnosti sa Sasko-Anhaltsko člení na 21 krajinských okresov