Santorin (sopka)

Z Wikipédie

Santorin
Santorin - kráter Nea Kameni
Typ:	štítový vulkán
Posledná erupcia:	1950
Výška:	367 m n.m.
Zemepisná dĺžka:	25°23′47″ E
Zemepisná šírka:	36°24′13″ N
Poloha:	Kyklady, Grécko
Pohorie:

Santorin je názov sopečného centra, ktoré sa rozprestiera na skupine ostrovov rovnakého mena na južnom okraji gréckeho súostrovia Kyklady.

Terajšie súostrovie je zvyškom veľkého sopečného ostrova, ktorého centrálna časť bola zničená mohutným výbuchom. Zachovali sa len obvodové časti, obklopujúce až 400 m hlbokú kalderu. Má oválny tvar s rozmermi asi 17 km od severozápadu k juhovýchodu a šírku 13 km. Geologickým prieskumom sa zistilo, že terajšia kaldera leží na troch starších, ktoré sa vytvorili pred 180 000, 75 000 a 3600 rokmi.

Sopka je známa svojou katastrofickou erupciou, ktorá nastala približne v roku 1640 pred Kr. Centrum erupcie bolo severne od mladého ostovčeka Nea Kameni, približne v centre staršej kaldery. Katastrofické následky mal kontakt vystupujúcej magmy s morskou vodou, čo vyvolalo jej vyparenie a zvýšilo tlak v magmatickom krbe a následnú deštrukciu stien kaldery.

Výbuch vyvolal aj obrovské vlny tsunami s výškou až 35 m, ktoré zdevastovali pobrežie Kréty. výbuch vytvoril stĺp popola asi 35 km vysoký a celkový objem vyvrhnutých sopečných produktov sa odhaduje na 63 mld. m³. Len na samotnom ostrove sa nachádza asi 60 m hrubá vrstva tefry, a podobné, aj keď oveľa menšie vrstvy sa dajú násť v celom Stredomorí.

Neskoršie erupcie vytvorili v kaldere ostrov Nea Kameni, ktoré je aj miestom posledne erupcie v roku 1950, spojenej s rastom menšieho lávového dómu.