Salamína

Z Wikipédie

Článok o rovnomennom meste na ostrove je pod Salamína (mesto).

Salamína (po grécky Salamína (Σαλαμίνα), kedysi Salamis (Σαλαμίς)) je grécky ostrov, uzatvárajúci ústie Eleusínskej zátoky, v severnej časti Aiginského zálivu (Sarónskeho zálivu) Egejského mora, zhruba 20 km západne od Atén, na dohľad od prístavu Pireus. Rozlohou 93 km² je nejväčším z ostrovov Aiginského zálivu, najvyšší bod vápencového masívu, tvoriaceho Salamínu, dosahuje 365 m nad hladinou mora.

Ostrov má okolo 35 tisíc obyvateľov, spadá do nomu Atika a administratívne je rozdelený medzi mestá Salamína, ležiace na západnom, a Ambelakia, ležiace na východnom pobreží. Salam9na je obľúbeným výletným cieľom pre obyvateľov aténskej aglomerácie, je tu aj umiestnená hlavná základňa gréckeho vojenského loďstva.

Podľe legendárneho podania bol za čias trójskej vojny vládcom Salamíny kráľ Telamón, ktorého syn Aiás patril pred Trójou k najstatočnejším gréckym bojovníkom.

Na prelome 7. a 6. stororočia pred Kr súperili o ostrov, ležiaci medzi nimi, mestá Megara a Atény, nakoniec sa stal súčasťou aténskeho panstva.

V úžine pri východnom pobreží ostrova sa v roku 480 pred Kr. udiala bitka pri Salamíne, v ktorej spojené grécke loďstvo pod Temistoklovým vedením dosiahlo rozhodujúce víťazstvo nad početne silnejšou perzskou flotilou.

Zo Salamíny pochádzal starogrécky dramatik Euripides.