Saint Helens

Z Wikipédie

Saint Helens

Saint Helens
Typ:	stratovulkán
Posledná erupcia:	2006
Výška:	2 549 m n.m.
Zemepisná dĺžka:	122°11′00″ W
Zemepisná šírka:	46°12′00″ N
Poloha:	Washington, USA
Pohorie:	Kaskádové vrchy

Saint Helens, hovorovo aj Svätá Helena, je aktívny stratovulkán, nachádzajúci sa v USA, štáte Washington asi 154 km južne od Seattlu a 85 km severovýchodne od Portlandu. Nachádza sa v pohorí Kaskádové vrchy. Pomenovaná je podľa britského diplomata Alleyna Fizherberta, baróna St Helens. Pôvodní obyvatelia Ameriky ju nazývali Louwala-Clough, alebo La-wa-la-clough, čo v preklade znamená „dymiaca hora“.

Sopka St. Helens pre erupciou v roku 1980.

Je známa svojou katastrofickou erupciou z 18. mája 1980. Táto erupcia mala najväčší ekonomický dopad v histórii USA. Výbuch sopky Novarupta na Aljaške v 1912 bol väčší, ale vtedy nebola Aljaška súčasťou USA. Pred erupciou bola známa aj ako Fudži USA pre svoju symetrickú kónickú stavbu.

[úprava] Geologická stavba

Sopka, na rozdiel od svojich susedov (Adams, Hood a Rainier) je pomerne mladá, svoju činnosť začala pred cca. 40 000 rokmi a klasický kužeľový tvar stratovulkánu (pred rokom 1980) sa vyformoval len pred 2 200 rokmi. Počas tohto obdobia mala štyri veľké erupčné periódy, prerušené dlhými úsekmi pokoja. Tak ako väčšina ostatných sopiek Kaskádového pohoria, aj Svätá Helena je budovaná dacitovými a andezitovými lávami, striedanými s vrstvami pemzy a popola. Dôležitou deštrukčnou silou sopky sú časté laháry, tvorené roztopeným snehom z vrchola a zbiehajúce veľkými rýchlosťami po úbočiach.

[úprava] Erupcia v roku 1980

18. máj 1980 - stúpajúci stĺp popola.

Sopka sa prebudila po viac ako sto rokoch nečinnosti (posledná zdokumentovaná erupcia je z roku 1857) zemetrasením s magnitúdom 5,1. V marci začala z krátera unikať para a dym. 18. mája prišlo druhé zemetrasenie, čo zapríčinilo kolaps severnej steny hory a následnú produkciu kamennej lavíny (šírka 1,6 km, hrúbka 46 m a dĺžka 27 km). Lavína úplne zasypala jazero Spirit Lake, voda z jazera sa vyliala a zmiešaním s popolom a prachom vytvorila bahnotoky, ktoré premiestnili asi 3 mil. m³ materiálu a ničili všetko, čo im prišlo do cesty.

Následná erupcia vytvorila pyroklastické prúdy, ktoré dosiahli rýchlosť až 1080 km/h. Kontakt s vodou vyvolal sekundárnu explóziu, ktorú bolo počuť aj v Montane, Britskej Kolumbii a severnej Kalifornii, ale, čo je zaujímavé v mnohách bližších lokalitách (napr. Portland v Oregone) ju počuť nebolo. Vedci to vysvetľujú tzv. „tichou zónou“, čo bolo spôsobené inými podmienkami šírenia sa zvukových vĺn erupcie v rôzne teplých vrstvách atmosféry.

Auto, zaplavené lahárom.

Stĺp popola a dymu dosiahol výšku 20 km, časť z neho neskôr skolabovala, čo vyvolalo ďaľšiu vlnu pyroklastických prúdov. Sopka začala eruptovať o 8:35 a už o 9:45 bol zaznamenaný popolový spád (13 cm) v 145 km vzdialenej Yakime. Večer o 22:12 zasiahol popolový mrak západnú časť Yellowstonu a na druhý deň ho zaznamenali aj v Denveri v Colorade. Za dva týždne jemný popol, rozptýlený v stratosfére obletel celú Zem.

Teplo, produkované explóziou vyvolalo topenie sa ľadu na vrchole hory a vznik ďaľších lahárov s rýchlosťou až 145 km/h. Celkový objem vyvrhnutého materiálu bol 4 km³, z toho 1/4 bola vyvrhnutá láva, pemza a popol, zvyšok pripadá na prenos materiálu na nové miesta bahnotokmi a zosuvmi. Vrchol sopky sa znížil o 400 m a vytvoril kráter 3 km široký a 640 m hlboký, ktorého severná strana je otvorená. Energia, uvoľnená výbuchom je ekvivalentná výbuchu 27 000 jadrových bômb, ktoré dopadli na Hirošimu.

[úprava] Následky

„Mesačná krajina“ v okolí sopky.

Výbuch sopky Saint Helens bola najničivejšia sopečná erupcia v USA. Vyžiadala si 61 obetí na životoch, 200 zničených domov, niekoľko desiatok kilometrov zničených ciest, železničných tratí a mostov, 14,6 km ³ zničenej drevnej hmoty a tisícky uhynutých zvierat.

Krajina bola absolútne zničená bez akejkoľvek známky života. Celkové náklady na rekonštrukciu sa vyšplhali do výšky 1,1 mld. dolárov.

[úprava] Neskoršie erupcie

V lete a na jeseň roku 1980 sopka vyprodukovala ešte päť menších erupcií. V roku 1990 sa vyskytla väčšia freatická erupcia a v roku 2004 ďaľšia, spojená s produkciou vulkanického dómu v kráteri.