Rysy
Z Wikipédie
Rysy | |
---|---|
Výška: | 2499,6 m n.m. |
Zemepisná dĺžka: | 20° 05′ 18″ |
Zemepisná šírka: | 49° 10′ 46″ |
Poloha: | Prešovský kraj, Slovensko, Poľsko |
Pohorie: | Vysoké Tatry |
Prvovýstup: | Eduard Blásy a sprievodca Ján Ruman Driečny 20. júl 1840 |
Najľahší výstup: | cez Mengusovskú dolinu a sedlo Váhy |
Rysy sú vrch na Slovensku a v Poľsku vo Vysokých Tatrách na slovensko-poľskej hranici. Nadmorská výška najvyššieho z troch vrcholov je 2 503 m n.m.
Obsah |
[úprava] Charakteristika
Rysy majú tri vrcholy:
- stredný (2 503 m n.m.)
- severozápadný (2 499,6 m n.m.)
- juhovýchodný (2 473 m n.m.)
Severozápadný vrchol zároveň slúži od roku 2000 ako hraničný peší prechod (červená turistická značka, otvorený len od 1. júla do 30. septembra od 7:00 do 19:00) a je najvyšším bodom Poľska. Stredný vrchol je najvyšším bodom v Tatrách, ktorý je voľne prístupný bez horského vodcu. Na úbočí Rysov sa v nadmorskej výške 2 250 m nachádza známa Chata pod Rysmi.
Na úpätí Rysov (na slovenskej strane) sa nachádzajú 3 malé karovo-morénové jazerá - Žabie plesá (Vyšné, Malé a Stredné), na poľskej strane ležia dve plesá: Czarny staw pod Rysami a najväčšie tatranské pleso - Morské oko.
[úprava] Prístup
Rysy sú prístupné od Popradského plesa Mengusovskou dolinou okolo Žabích plies a Chaty pod Rysmi, výstup trvá približne 3:15h, zostup približne 2:30h.
Z Poľska je možný výstup od Morského oka okolo Czarneho stawu pod Rysami, výstup vzhľadom na značné prevýšenie trvá približne 4 hodiny, zostup približne 3 hodiny.
[úprava] Prvovýstupy
Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku 1840 Eduard Blásy so sprievodcom Jánom Rumanom-Driečnym, prvý zimný výstup uskutočnili Teodor Wundt a Jakub Horvay 10. apríla 1884.
[úprava] Známe výstupy
Roku 1899 navštívila Rysy poľsko-francúzska vedkyňa Marie Curie-Skłodowska (1867-1934) s manželom Pierrom a roku 1913 neskorší vodca ruskej revolúcie, Vladimír Iľjič Lenin, na ktorého počesť sa počas socializmu v Česko-Slovensku konali výstupy na Rysy.
[úprava] Názov
Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z goralského rysy, čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred 1. svetovou vojnou ich dokonca propagovali pod názvom uhorské/maďarské alebo tatranské Rigi, pre ich široký výhľad.