Ryby (Osteichthyes)

Z Wikipédie

Ryby alebo kostnaté ryby alebo pravé ryby (Osteichthyes, Neoteleostomi, Euteleostomi) sú skupina (trieda, podstupeň) čeľustnatcov zo stupňa Teleostomi.

Veda o rybách sa nazýva ichtyológia. Patrí sem 26 899 žijúcich druhov (stav začiatok roka 2006).

Obsah

1 Charakteristika
2 Systematika

[úprava] Charakteristika

Pozri aj charakteristiku pod: lúčoplutvovce, násadcoplutvovce a čeľustnatce

Charakteristické znaky kostnatých rýb sú:

kostra je (aspoň sčasti) kostnatá
lebka má švy
väčšinou majú plávací mechúr (plynový mechúr) alebo funkčné pľúca
nízka koncentrácia močoviny a oxidu trimetylamínu v krvi (okrem dvojdyšníkov a latimérie)

Je to počtom najväčšia skupina stavovcov. Variabilita rýb je veľmi veľká, existujú druhy dravé, všežravé, bylinožravé aj parazitické.

[úprava] Stavba

Podobne ako ostatné ryby majú aj kostnaté ryby žiabre, ako aj plutvy , ktoré im umožňujú ovládať svoj pohyb. Plynový mechúr, ak ho majú, je naplnený plynom a pomocou neho regulujú svoj vztlak a udržiavajú ho v úzkom rozpätí.

Kostra kostnatých rýb sa skladá z lebky, chrbtice a plutiev. Žiabre sú párové a umiestnené v zadnej časti hlavy. Na rozdiel od drsnokožcov je žiabrový otvor prekrytý kosteným viečkom (skrelou). Väčšina rýb má ľahké, pružné cykloidné alebo ktenoidné šupiny, na ktorých je spravidla tenká vrstva kože vylučujúca sliz určený predovšetkým na odpudzovanie parazitov a choroboplodných organizmov. Niektoré druhy nemajú vôbec šupiny alebo majú veľké ochranné platne.

Charakteristickým znakom rýb sú plutvy, ktoré im umožňujú pohyb. Rozoznávame

párové plutvy
- prsné plutvy
- brušné plutvy
nepárové plutvy
- ritná plutva
- chrbtová plutva
- chvostová plutva
- tuková plutva

[úprava] Zmysly

Väčšinou majú dobrý zrak a vynikajúci sluch. Mnohé sú pestro sfarbené, čo im pomáha pri získavaní partnera a obrane teritória. Niektoré ryby aj vydávajú zvuky (spravidla pomocou plávacieho mechúra). Kostnaté ryby majú veľmi vyvinutú bočnú čiaru, slúžiacu na vnímanie chvenia a pohybu.

[úprava] Rozmnožovanie

Rozmnožujú sa väčšinou vonkajším oplodnením, niektoré ryby však vnútroným oplodnením. Existujú aj obojpohlavné ryby a druhy meniace pohlavie počas života. Viaceré druhy majú rozvinutú rodičovskú starostlivosť – starajú sa o vajíčka (ikry) aj o mláďatá.

[úprava] Výskyt

Ryby sú prispôsobené na trvalý život vo vodnom prostredí. Vyskytujú sa vo všetkých vodných biotopoch – od hlbokých morí po močiare. Niektoré žijú aj v extrémnych biotopoch, napríklad v polárnych vodách, termálnych prameňoch, vysychajúcich vodách, kyslých tokoch, vysokých nadmorských výškach, podzemných vodách a podobne. Obývajú sladké, brakické aj slané vody. Väčšina druhov žije výlučne buď v sladkých vodách, alebo v slaných vodách, len niektoré využívajú striedavo obe tieto prostredia.

Niektoré druhy sú čiastočne obojživelné a dokážu tráviť určitý čas na súši, rozmnožovanie všetkých rýb je však viazané výlučne na vodné prostredie, pretože ikry nie sú chránené proti vysychaniu.

Niektoré ryby žijú samostatne, iné v pároch, mnohé ryby plávajú v menších či veľkých (často desiatky tisíc jedincov) skupinách, tzv. kŕdľoch alebo húfoch. Všetky organizmy v kŕdli sa správajú tak ako ich sused v kŕdli (používajp na to sluch, zrak a bočnú čiaru). Tento systém uľahčuje obranu, vyhľadávanie potravy a hľadanie partnera na párenie.

[úprava] Systematika

Táto skupina z dnešného pohľadu zahŕňa aj (v skupine násadcoplutvovce) štvornožce, ale z tradičných a praktických dôvodov sa štvornožce klasifikujú oddelene. Ak sa klasifikujú oddelene, mení sa skupina „kostnaté ryby“ (a skupina násadcoplutvovce) na parafyletickú skupinu. Keďže je však v moderných systémoch snaha parafyletickým skupinám sa vyhýbať, primälo oddelené zaradenie štvornožcov mnohých autorov, aby „kostnaté ryby“ ako skupinu z klasifikácie úplne vynechali a namiesto nej majú len triedy lúčoplutvovce a násadcoplutvovce.

Systém: