Rutil

Z Wikipédie

Rutil
TiO2
Trieda	Oxidy a hydroxidy
Zaradenie	IV/D.02-10
Rok objavenia	1803
Pôvod názvu	z lat. rutilus - červenkastý
IMA status	prijatý  (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	tetragonálna
Bodová grupa	4/mmm
Priestorová grupa	P 4/mmm
Mriežkové param.	a=4,594 Å c=2,958 Å V=62,43 Z=2
Morfológia
Habitus	masívny, zrnitý, prizmatické kryštály, predĺžené pozdĺž osi Z ukončené tvarmi {101}, {111}, vzácnejšie sú pyramidálne kryštály
Zrasty	bežné dvojčatné zrasty podľa {011}, {031}, menej sa vyskytujú aj šestorčatá, osmorčatá
Optické vlastnosti
Farba(y)	červený, červenohnedý, hnedý
Farba vrypu	šedočierny
Lesk	diamantový
Priesvitnosť	priehľadný až opakný
Index(y) lomu	nε=2,621 nω=2,908
Dvojlom	δ=0,287
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs)	6-6,5
Hustota	4,21-4,25 kg.dm-3
Štiepateľnosť	dobrá podľa {110}, zlá podľa {100}
Lom	nepravidelný
Ostatné
Rádioaktivita	nerádioaktívny
Odrody a variety
iserit, lusterit, nigrit, sagenit

Rutil je minerál kryštalizujúci v tetragonálnej sústave, chemicky oxid titaničitý - TiO₂.

Rutil sa vyskytuje vo forme dlhostĺpcovitých, prizmatických alebo ihličkovitých kryštáloch, vertikálne ryhovaných. Niekedy vytvára ihličky v kryštáloch kremeňa. Býva červeno, žlto, hnedo alebo čierno sfarbený. Väčšinou je nepriehľadný alebo priesvitný. Lesk rutilu je diamantový.

Vzniká predovšetkým ako akcesorický minerál v magmatitoch, žulách syenitoch, dioritoch, prípadne v metamorfitoch ako rula, svor. Pekne kryštalizovaný býva v žilách alpského typu. U nás je veľmi vzácny.

Nepôsobia naň kyseliny a má vysoký bod tavenia.

[úprava] Externé odkazy

• www.mindat.org - rutil na mindat.org

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Rutil