Rozptyl elektromagnetického žiarenia

Z Wikipédie

Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje pravopisné alebo iné chyby. Prosím opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. Viac informácií nájdete v článku Ako upravovať stránku.

Tento článok potrebuje doplniť odkazy na ostatné články. Prosím upravte tento článok podľa návodu na Wikipédia:Príručka/Odkazy. Prosím odstránte túto šablónu po pridaní odkazov.

Rozptyl je prejav interakcie elektromagnetického žiarenia s optickými nehomogenitami prostredia.

Vonkajšie elektrické pole o intenzite E indukuje v látke dipólový moment p = LE, orientovaný proti vonkajšiemu elektrickému poľu.

L je koeficient polarizovateľnosti danej častice látky. Po zrušení vplyvu vonkajšieho poľa zaniká aj indukovaný dipól p.

Pri priechode svetla (elektromagnetického žiarenia) látkou sú jej molekuly ovplyňované premenným (oscilujúcim) elektrickým poľom.Toto pole v nich indukuje dipóly, ktoré sa periodicky menia s rovnakou frekvenciou, ako vektor prechádzajúceho intenzity E prechádzajúceho žiarenia.

Podľa teórie elektromagnetického žiarenia je každý oscilujúci dipól zdrojom elektromagnetického žiarenia s frekvenciou zhodnou s frekvenciou oscilácie dipólu. Toto žiarenie dipól emituje do všetkých smerov priestoru. Preto sa molekuly, atómy či ióny látok interagujúcich so svetlom stávajú sekundárnym zdrojom svetelného žiarenia o rovnakej frekvencii (ak zanedbáme Ramanov efekt) ako má pôvodné prechádzajúce žiarenie. Tento teorém sa nazýva Huygensov princíp.

V opticky homogénnom prostredí sa sekundárne svetelné žiarenie častíc látky interferenciou vzájomne vyruší, a to vo všetkých smeroch, okrem smeru šíriaceho sa žiarenia. Úplne opticky homogénne prostredie môže byť však len ideálny kryštál pri teplote 0K.

Reálne látky opticky homogénne nie sú, nehomogénne zložky prostredia majú polarizovateľnosť inú ako je polarizovateľnosť prostredia (svetlo v nich indukuje dipólové momenty iné ako v časticiach prostredia), a preto nie všetko sekundárne žiarenie sa v nich vyruší interferenciou. Sekundárne žiarenie, ktoré sa interferenciou nevyruší, pozorujeme ako žiarenie rozptýlené danou látkou.