Roger Bacon
Z Wikipédie
Roger Bacon, lat. Rogerus Bacon (* asi 1214 – † 1294) bol anglický filozof.
Bol jeden z najoriginálnejších mysliteľov stredoveku; propagátor experimentálnej vedy, ideológ mestských remeselníckych vrstiev. Člen františkánskeho rádu. Ovládal gréčtinu, hebrejčinu i arabčinu.
1277 mu bolo zakázané prednášať na Oxfordskej univerzite a bol uväznený v kláštornom väzení.
Podľa R. Bacona je cieľom vied zvýšenie vlády človeka nad prírodou. Jediným zdrojom ľudského poznania je skúsenosť, a to jednak vnútorná (chápaná v súlade s učením sv. Augustina), jednak vonkajšia, ktorá vzniká na základe zmyslového vnímania.
Zdôvodňovaním nevyhnutnosti priameho empirického skúmania skutočnosti a vysokým hodnotením významu experimentu sa stáva predchodcom anglického senzualizmu a empirizmu.
[úprava] Dielo
- Opus maius (Väčšie dielo; vyd. 1897)
- Opus minus (Menšie dielo)
- Opus tertium (Tretie dielo)
- Opus principale (Hlavné dielo; zostalo nedokončené; malo podať súhrnný výklad ľudského vedenia)
[úprava] Pozri aj
- filozofia 13. storočia
- vrcholná scholastika
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
