Richard Adolf Zsigmondy
Z Wikipédie
| Richard Adolf Zsigmondy | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 1. apríl 1865 Viedeň, Rakúsko |
| Úmrtie | 23. september 1929 Göttingen, Rakúsko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Richard Adolf Zsigmondy (* 1. apríl 1865, Viedeň – † 23. september 1929, Göttingen) bol rakúsko-nemecký chemik (jeho rodina bola maďarského pôvodu), ktorý študoval koloidy. V roku 1925 získal Nobelovu cenu za chémiu.
[úprava] Život
Zsigmondovi rodičia boli Irma von Szakmary a Adolf Zsigmondy starší. Jeho otec bol vedec, ktorý vynašiel operačné pomôcky pre dentistov.
Vychovala ho matka, pretože mu otec zomrel v roku 1880. Rád sa venoval horolezectvu so svojim súrodencom. Na vysokej škole sa začal zaujímať o prírodu, hlavne o chémiu a fyziku. Neskôr začal robiť experimenty vo svojom vlastnom laboratóriu.
[úprava] Kariéra
Jeho akademická kariéra začala na fakulte medicíny Viedenskej univerzity, čoskoro odišiel na Technickú univerzita vo Viedni a neskôr na Mníchovskú univerzitu, kde študoval chémiu a získal doktorát v roku 1889. V Mníchove bol jeho učiteľom von Miller, tu sa začala jeho kariéra vedca. Neskôr sa vrátil do Rakúska, kde pracoval ako asistent v Grazi. Počas jeho práce dokončil svoju najdôležitejšiu prácu o koloidoch. Medzi rokmi 1908 a 1929 bol riaditeľom Inštitútu anorganickej chémie na univerzite v Göttingene.
Počas práce v sklárskom priemysle (1879), sa venoval práci na koloidnom zlate a objavil hydrosol zlata. Dokázal predvídať rôzne využitie koloidov, napríklad využitie pri rozptýlení svetla do rôznych spektier. Na to aby bolo umožnené také štúdium, on a Heinrich Siedentopf vynašli ultramikroskop (1903) a Zsigmondy ho použil na rôzne skúmanie aspektov koloidov, vrátane Brownovho pohybu. Jeho práca bola dôležitá pre biochémiu a bakteriológiu.
So svojou vedeckou prácou pokračoval v Nemecku. V Göttingene pracoval ako profesor chémie, kde zostal až do konca svojej kariéry. V roku 1925 dostal Nobelovu cenu za chémiu za jeho prácu o koloidoch počas pracovania v Grazi.
Zomrel iba niekoľko dní po odchode z Göttingenu v roku 1929.
Kráter na Mesiaci je pomenovaný na jeho pamiatku.
