Radola Gajda
Z Wikipédie
Generál Radola Gajda, rodným menom Rudolf Geidl (14. februára 1892 Kotor – 15. apríla 1948 Praha) bol český vojak, jeden z hlavných veliteľov česko-slovenských légií v Rusku (okrem toho bojoval aj na strane ruských belogvardejcov, 1918–1919 zastával významný post v armáde admirála Kolčaka).
Bol považovaný za jedného z najschopnejších českých veliteľov v Rusku. Po návrate z tejto krajiny (1920) úspešne vyštudoval francúzsku Vysokú vojnovú školu, medzi rokmi 1922-1924 velil divízii v Košiciach, 1. 12. 1924 sa stal členom hlavného štábu čs. armády, 20. marca 1926 sa stal jeho náčelníkom. Po intrige z kruhov Hradu bol z armády vyštvaný a stal sa vodcom Národní obce fašistickej, hnutia organizovaného po vzore talianskeho fašizmu.
V tridsiatych rokoch bol považovaný za neformálnu hlavu českého fašizmu. V roku 1933 bol odsúdený na pol roka ťažkého väzenia kvôli údajnému podieľaniu sa na pokuse fašistov o puč? 21. a 22. januára 1933. V období Mníchovskej krízy sa angažoval v prospech obrany ČSR, v dobre druhej republiky bol funkcionárom pravicovej Strany národnej jednoty. Počas nacistickej okupácie sa po dohote s Rudolfom Beranom z politiky stiahol.
Podporoval odboj financovaním českých dôstojníkov, ktorí v roku 1939 utekali do Poľska, či krytím odbojových aktivít svojho syna. V roku 1947 bol v procese, ktorý dnes vzbudzuje prinajmenšom pochybnosti, odsúdený na dva roky väzenia, čo bol skoro presne čas, ktorý už strávil vo väzbe. Vo väzobnej väznici bol kruto týraný, prakticky prišiel k zrak.
