Róbert II. (Francúzsko)

Z Wikipédie

Róbert II. Pobožný (* 27. marec 972 – † 20. júl 1031) bol v rokoch 996 - 1031 kráľ Francúzska. Bol z rodu Kapetovcov.

Bol synom Huga Kapeta a Adelaidy z Poitiers, mal štyroch súrodencov. Bol vzdelaným panovníkom, presláveným dobročinnosťou. Jeho učiteľom bol remešský biskup Gerbert, ktorý sa stal neskôr aj dobrým priateľom nemeckého cisára Otta III. a pápeža.

[úprava] Charakteristika

Historik Michelet ho opisuje ako panovníka zbožného, dobrého ale tiež slabého. Isté je, že bol na svoju dobu neobyčajne vzdelaný, lebo jeho učiteľom bol slávny Gerbert, remešský arcibiskup. Róbert skladal duchovné piesne a rád spieval s mníchmi na chóre. Proslávil sa aj až naivnou štedrosťou k žobrákom a vôbec láskavosťou k ľuďom. Je zaznamenaná historka, ako mu zlodej odrezal polovicu zlatých strapcov na plášti a kráľ pristihnuvší ho pri čine mu pokojne poradil, aby utiekol a uspokojil sa s tým, čo má, nech pre iného zostane tiež. Inokedy zase, keď išiel za chladnej noci do kostola a videl v kúte spať dvoch milencov prikryl ich vraj vlastným plášťom, aby neprechladli.

[úprava] Život

Bol trikrát ženatý:

• Prvou jeho manželkou bola Rosalia, vdova po grófovi Arnulfovi II. z Flanderska. Bola od neho oveľa staršia, sobáš dohodol otec. O niekoľko rokov sa s ňou Róbert rozviedol.

• Druhá manželka Bertha, vdova po grófovi Theobaldovi II. z Blois, bola jeho sesternicou. Z tohto dôvodu bolo manželstvo anulované.

• Treťou manželkou bola Constance, dcéra grófa Wilama z Arles, márnivá a zlá žena. Iba s ňou mal deti.

S kráľovnou Constance zavítalo vtedy do Paríža mnoho gavalierov z južného Francúzska, ktorí svojimi spôsobmi a oblečením vzbudzovali veľké pohoršenie, protože nosili nakrátko pristrihnuté vlasy a mali oholené tváre. Nosili farebné nohavice a topánky smiešne zakončené zahnutým zobákom a prechádzali se skákavou chôdzou. Aj v tomto malom detaile vidno rozdiel medzi vtedajšími pomermi na francúzskom severe a juhu. Na severe bol charakter obyvateľstva vážnejší, pretože to bol kraj plný ponurých lesov a ľudia sídlili v malých dedinkách alebo dvorcoch. Na juhu ľudia bývali v starých rímskych mestských osadách, bol to kraj vína a olív, obyvateľstvo prichádzalo do styku s arabsko - španielskou vzdelanosťou a bolo pod vplyvom obchodných stykov s východom. Constance so svojou družinou priniesla na sever kus južného ovzdušia a juhofrancúzske spôsoby zdomácneli čoskoro aj na severe. Rozpor medzi severom a juhom však trval a v neskorších storočiach pokračoval vášnivým bojom proti albigéncom.

Do obdobia kraľovania Róberta Kapeta spadá aj rok 1000, o ktorom sa myslelo, že bude koncom sveta. V knihe zjavenie sv. Jána sa totiž píše, že anjel uväzní Satana na 1000 rokov, potom bude Satan prepustený, aby zvádzal národy, a potom príde boží súd a koniec sveta. Rok 1000 se blížil a ľudia s úzkosťou pozorovali nebo, či neprichádzajú anjeli ohlasujúci koniec sveta. Nikto už nechcel pracovať, ľudia len plnili kostoly a obetovali v mene cirkvi, aby sa Boh zľutoval. Ale Satan ani anjeli neprichádzali a ľudia si vydýchli a plní vďačnosti stavali chrámy a zakladali kláštory. V tomto období vzniklo v burgundskom kláštore v Cluny hnutie, ktoré žiadalo od kňazstva vyšší život. Tisíce pútnikov každoročne putovalo do Jeruzalema a do Ríma, najmä od doby, keď uhorský kráľ Štefan povolil prechod pútnikov do Palestíny cez svoje územie.

Kráľ Róbert mal nepríjemnosti nielen s manželkou, ale aj so synmi. Boli štyria, prvý z nich už ako korunovaný kráľ nežil s otcom v mieri a čoskoro zomrel. Druhý bol slabomyseľný a z nástupníctva vylúčený, tretí Henrich bol slaboch, a štvrtý Róbert, bol násilník a spustlík. Po ocovej smrti vznikli medzi synmi boje.