Rádiológia pankreasu

Z Wikipédie

Na tomto článku sa práve pracuje. Pokiaľ je tu zobrazená táto správa, prosím neupravujte tento článok. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri upravovaní článku. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať.

Rádiológia pankreasu je pododbor rádiológie, ktorý sa zaoberá zobrazovacou diagnostikou ochorení podžalúdkovej žľazy - pankreasu.

Obsah 1 Rádiologická anatómia normálneho pankreasu 1.1 Klasická anatómia 1.2 Rtg anatómia 1.3 Sonografická anatómia 1.4 CT a MR anatómia 2 Techniky vyšetrenia 2.1 Technika rtg vyšetrenia 2.2 Technika sonografického vyšetrenia 2.3 Technika CT vyšetrenia 2.4 Technika MR vyšetrenia 3 Choroby pankreasu 3.1 Akútna pankreatitída 3.1.1 Sonografický obraz

[úprava] Rádiologická anatómia normálneho pankreasu

[úprava] Klasická anatómia

[úprava] Rtg anatómia

[úprava] Sonografická anatómia

Po správnej príprave pacienta pred vyšetrením sa podstatnejšiu časť pankreasu podarí sonograficky zobraziť vo viac ako 90% prípadov - hlava a telo sa podarí zobraziť v 60%, chvost len asi v 30% prípadov. Pankreas môže mať rôzny tvar v rámci anatomickej variability - valcovitý, činkovitý alebo kvapkovitý. Zriedkavou variantou je typ pankreasu, pri ktorom je jeho chvost hrubší a väčší ako hlava.

Ohraničenie pankreasu je hladké, u obéznejších pacientov však môže byť i za normálnych okolností neostré. Veľkosť pankreasu sa posudzuje na priečnych rezoch - hlava a chvost má predozadný rozmer 25 až 30 mm, telo 20 až 25 mm. Dôležité je merať v stále rovnakých oblastiach, aby boli rozmery pri opakovaných vyšetreniach porovnateľné. Doporučuje sa meranie hlavy na priečnom reze medzi portálnou žilou a pečeňou, tela medzi slezinnou žilou (lat. vena lienalis) a ľavým lalokom pečene v rovine priebehu hornej mezenterickej artérie (lat. arteria mesenterica superior). Hrúbka pankreasu vo vyššom veku klesá a jeho štruktúra má vyššiu echogenitu.

Pri zobrazovaní pankreasu sa na orientáciu používajú priľahlé cievy. Na pozdĺžnych rezoch paramediálne vľavo sa zobrazuje trubicovitá pulzujúca brušná aorta, z ktorej pod pečeňou odstupuje truncus coeliacus. Tento odstup spolu s dolnou plochou pečene ohraničuje pankreas zvrchu. Telo pankreasu leží na v.lienalis a a.mesenterica superior, a zvyčajne nad odstupom obličkových žíl (lat. vv.renales).

Veľké cievy tvoria na pozdĺžnych rezoch so spodným okrajom pečene uhol veľkosti do 55° - tzv. pečeňovo-cievny uhol. Jeho zväčšenie je nepriamou známkou zväčšenia pankreasu. Ak plyn v dvanástniku zakrýva hlavu pankreasu, niekedy pomôže nechať pacienta vypiť pohár vody.

Pankreatický vývod (lat.ductus pancreaticus) sa môže zobraziť ako echogénny, priečne prebiehajúci prúžok; ako anechogénny tenký prúžok s dobre ohraničenými echogénnymi stenami; ako anechogénny prúžok bez dobre viditeľných stien. Jeho priemer od vnútorného ohraničenia stien nesmie presahovať 2 mm. Pozor si treba dať na jeho zámenu s cievami alebo vyprázdneným žalúdkom.

[úprava] CT a MR anatómia

Veľkosť, tvar a poloha pankreasu je i za normálnych okolností pomerne značne variabilná, v závislosti na type postavy a stave, veľkosti a polohe okolitých orgánov. Najčastejšie je dlhá os tela a chvosta pankreasu šikmo orientovaná, smeruje zo svojho najvyššieho bodu zľava od hilu sleziny šikmo nadol a doprava ponad portálnu vénu, ktorá práve v tomto mieste vzniká sútokom hornej mezenterickej a slezinnej vény. V tomto bode sa os skláňa výraznejšie nadol, kde pankreas končí v najspodnejšej časti ako processus uncinatus. Hlavný pankreatický vývod je u väčšiny ľudí vytvorený kompletným spojením zadného (ductus Santorini) a predného vývodu (ductus Wirsungi), a ústi v duodene v papilla duodeni major. Je vidieť aspoň zčasti i za normálnych okolností prakticky v celom svojom rozsahu. Zhruba u 1/3 ľudí existuje oddelená drenáž ako pretrvávanie ventrálneho duktu, ktorá vyúsťuje na mediálnej stene duodena nad vyústením hlavného duktu v papilla duodeni minor.
Počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MR) dokážu dnes veľmi presne posúdiť anatómiu pankreasu, vrátane jeho vývodov, poskytujú informáciu o charaktere parenchýmu i o jeho vzľahoch k okolitým orgánom a cievnym štruktúram.
Kontúra okrajov pankreasu môže byť hladká, alebo lobulárna. Nemá pravú fibróznu kapsulu. Tuková náhrada väčšiny parenchýmu je častým viac-menej fyziologickým prejavom degeneratívnych zmien pankreasu u starších ľudí. S podobným nálezom sa ale možno stretnúť i za určitých patologických okolností, preto ho treba hodnotiť opatrne, s prihliadnutím k veku, anamnéze a klinickému stavu pacienta.

[úprava] Techniky vyšetrenia

[úprava] Technika rtg vyšetrenia

[úprava] Technika sonografického vyšetrenia

Vyšetrenie je pomerne náročné pre hlboké uloženie pankreasu v oblasti retroperitonea a jeho prekrývanie kľučkami tenkého čreva. Vyšetruje sa nalačno, v polohe na chrbte a v hlbokom nádychu, kedy pečeň klesá nadol a odtláča črevné kľučky. Najväčší problém je prekrytie črevnými kľučkami, ktoré sa zhoršuje, ak je pacient ležiaci, obézny, nie je nalačno a vyšetrenie sa nevykonáva v rannom čase. Čiastočne môže pomôcť užívanie liekov na zníženie plynatosti - meteorizmu, vyšetrovanie pacienta v polohe na ľavom boku, posediačky alebo postojačky, tlak sondy na pankreatickú oblasť so snahou kľučky odtlačiť, prípadne vypitie litra vody. Ani za úplne ideálnych podmienok sa pankreas nemusí podariť zobraziť v celom rozsahu a dostatočnej kvalite.

[úprava] Technika CT vyšetrenia

[úprava] Technika MR vyšetrenia

[úprava] Choroby pankreasu

[úprava] Akútna pankreatitída

Komplexné informácie o ochorení.

[úprava] Sonografický obraz

Zväčšenie pankreasu nad normálne hodnoty, s celkovým alebo ložiskovitým znížením echogenity jeho štruktúry. Jeho kontúry sú neostré, oblasť je pri tlaku sondy citlivá až bolestivá. Zmeny sú najviac vyjadrené 3.-6.deň po začiatku klinických príznakov, v prvé dni môžu byť veľmi diskrétne, alebo žiadne - negatívny nález preto diagnózu akútnej pankreatitídy nevylučuje. Zobrazenie echogénnych ložísk v celkovo hypoechogénnom, edematóznom orgáne je príznakom vzniku nekrózy. Neexistuje jednoznačná súvislosť medzi závažnosťou klinického priebehu a ultrazvukovým obrazom, hoci nekrózy sa objavujú v klinicky závažnejších prípadoch. V okolí pankreasu sa može objaviť tekutina.

Vyšetrenie je často veľmi sťažené až znemožnené výraznou plynatosťou a bolestivosťou pacienta. Sonografické vyšetrenie nie je preto metódou prvej voľby v diagnostike tohoto ochorenia, diagnóza sa stanovuje najmä na základe klinických a biochemických vyšetrení. Úlohou sonografie je potvrdiť prípadné klinické podozrenie, potvrdiť alebo vylúčiť súčasnú prítomnosť kameňov v žlčníku - cholecystolitiázu (vo viac ako 1/3 prípadov), sledovať dynamiku zmien orgánu a vylúčiť či potvrdiť prípadné komplikácie - najmä pseudocystu pankreasu, flegmónu, alebo absces.

Diferenciálne diagnosticky treba odlíšiť pseudocystu od edému, zhubný nádor pankreasu s nekrózami a ložiskovú (fokálnu) pankreatitídu, lymfóm pankreasu a zväčšené retroperitoneálne lymfatické uzliny.