Popúšťanie

Z Wikipédie

Popúšťanie je rozžeravenie ocele a jej pomalé ochladzovanie (na rozdiel od kalenia, pri ktorom sa oceľ ochladzuje prudko).

Používa sa hlavne po kalení, aby sa uvoľnili vnútorné pnutia v materiáli (preto sa tak aj volá). Pri popúšťaní sa oceľ zahreje na asi 300 až 600°C (nie viac ako 723°C) a potom sa buď znovu zakalí, alebo voľne ochladí na normálnu teplotu.

Doba popúšťania môže byť rádovo hodiny.

Nepliesť si so žíhaním.

Cieľom je odstrániť alebo zmenšiť vútorné napätia po kalení a upraviť mechanické vlastnosti na požadované hodnoty. Robí sa hneď po kalení. Rozdelenie:

• pri nízkych teplotách – znižujeme vnútorné napätia a dokážeme odstrániť tetragonálny martenzit bez toho aby sa nám znížila hodnota tvrdosti. Robí sa pri teplote 150-300 °C. Výsledná štruktúra je kubický martenzit a sekundárny cementit
• pri vysokých teplotách – odstraňujeme vnútorné napätia a premiename martenzit na mäkšie štruktúry s vyššou medzou sklzu a väčšou vrubovou húževnatosťou v porovnaní so stavom prírodným. Robí sa pri teplotách 400-600 °C. Výslednou štrukúrou je sorbitická štruktúra (jemný ferit a cementit)

Štádia pri popúštaní:

1. pri teplote do 200 °C – rozpad tetragonáleneho austenitu. Vzniká eta (napr. Fe2,4C) karbid a zvyškový austenit a martenzit

2. pri teplote 200-300 °C – vylučujú sa karbidy. Výslednou štruktúrou sú karbidy (cementit a ferit - zvyškový austenit sa meni na ferit)

3. pri teplote 300-400 °C – znižovanie koncentrácie C v martenize na rovnovážnu hodnotu. S rastom teploty rastie hrúbka karbidických častíc (ihlicové karbidy na guľkovité zrná cementitu) nad teplotu 400 °C do Ac1 – zotavovanie mriežky martenzitu a pri vyšších teplotách rekrištalizácia (martenzit sa mení na austenit)