Moskovské metro

Z Wikipédie

Moskovské metro (Московский Метрополитен) v Moskve je na svete najviac zaťažené a najviac používané metro. Počas bežného pracovného dňa prepraví 8 až 9 miliónov pasažierov, čo činí celkovo 3 miliardy prepravených cestujúcich za rok.

Moskovské metro je známe predovšetkým svojou architektúrou. Mnohé zo staníc su poňaté veľmi veľkoryso - ich vestibuly a nástupištia sú bohato zdobené sochami, maľbami, mozaikami, vitrážami a inými umeleckými dielami, zobrazujúcimi výdobytky socialistickej revolúcie a komunizmu.

Sieť moskovského metra je dlhá 269,5 km a nachádza sa v nej 165 staníc.

Obsah 1 Praktické informácie 2 Linky 2.1 1: Sokoľničeskaja (Сокольническая) 2.1.1 História výstavby 2.1.2 Prítomnosť a budúcnosť 2.2 2: Zamoskvoreckaja (Замоскворецкая) 2.2.1 História výstavby 2.2.2 Prítomnosť a budúcnosť 2.3 3: Arbatsko-Pokrovskaja (Арбатско-Покровская) 2.3.1 História výstavby 2.3.2 Prítomnosť a budúcnosť 2.4 4: Fiľovskaja (Филёвская) 2.4.1 História výstavby 2.4.2 Prítomnosť a budúcnosť 2.5 L5: Koľcevaja (Кольцевая) 2.5.1 História výstavby 2.5.2 Prítomnosť a budúcnosť 2.6 6: Kalužsko-Rižskaja (Калужско-Рижская) 2.6.1 História výstavby 2.6.2 Prítomnosť a budúcnosť 2.7 7: Tagansko-Krasnopresnenskaja (Таганско-Краснопресненская) 2.7.1 História výstavby 2.7.2 Prítomnosť a budúcnosť 2.8 8: Kalininskaja (Калининская)) 2.8.1 História výstavby 2.8.2 Prítomnosť a budúcnosť 2.9 9: Serpuchovsko-Timirjazevskaja (Серпуховско-Тимирязевская) 2.9.1 História výstavby 2.9.2 Prítomnosť a budúcnosť 2.10 10: Ľublinskaja (Люблинская) 2.10.1 História výstavby 2.10.2 Prítomnosť a budúcnosť 2.11 11: Kachovskaja (Каховская) 2.11.1 História výstavby 2.11.2 Prítomnosť a budúcnosť 2.12 L1: Butovskaja (Бутовская) 2.12.1 História výstavby 2.12.2 Prítomnosť a budúcnosť 3 Metro2 4 Zaujímavosti 5 Externé odkazy

[úprava] Praktické informácie

Moskovské metro premáva denne od 6:00 do 1:00. V špičke vlaky prichádzajú každých 90 sekúnd, v sedle, každé 2 až 4 minúty. Po polnoci sa interval predlžuje až na 10 minút.

V Moskve využívajú, podobne ako napríklad v Londýne, tzv. zatvorený tarifný systém. To znamená, že na to aby ste sa dostali na nástupište musíte mať vopred zakúpený cestovných lístok, inak neprejdete turniketom.

Lístky podľa tarify z januára 2005 stoja 13,00 rubľov za obyčajný lístok. Dajú sa kúpiť aj lístky na 5 (60,00 rubľov), 10 (105,00 rubľov) a 20 jázd (195,00), ktoré platia celkom 30 dní. Cestujúcim, ktorí využívajú metro pravideľne sa oplatí kúpiť mesačný preukaz na 70 jázd za 350,00 rubľov alebo mesačný preukaz, s ktorým sa dá cestovať metrom, električkou, trolejbusom i autobusom, za 700,00 rubľov. Čipové karty s neobmedzeným použitím sa dajú kúpiť na 30, 90 alebo 365 dní.

[úprava] Linky

Systém tvorí 12 liniek, ktoré sú značené číslami (1 až 11 a L1 pre ľahké metro na trase Butovskaja), farbou ale i názvom oblasti, ktorú obsluhujú. Hlásenia na staniciach a vo vlakoch ohlasujú trasy po mene, kdežto v bežnej reči sú nazývané farbou.

Dlhé linky prechádzajú radiálne mestom, okrem trasy Koľcevaja (5), ktorá je 20 km dlhou okružnou linkou spájajúcou radiálne linky. Orientáciu na linkách cestujúcim uľahčujú hlásenia vo vlakoch: Na radiálnych linkách vo vlakoch smerujúcich do centra Moskvy hlási stanice mužský hlas, vo vlakoch smerujúcich z centra ženský hlas - „šéf volá do práce, manželka domov k večeri“. Na okružnej linke je to mužský hlas pre vlaky premávajúce v smere hodinových ručičiek a ženský hlas pre vlaky premávajúce proti smeru hodinových ručičiek.

Jednou zo zvláštností Moskovského metra je to, že prestupné uzly tvoria dve stanice na dvoch linkách s dvoma odlišnými menami, spojené chodbami pre cestujúcich. Iba tri stanice ponúkajú pohodlný prestup cez nástupište.

[úprava] 1: Sokoľničeskaja (Сокольническая)

Sokoľničeskaja (Сокольническая) bola prvou trasou moskovského metra. Je vedená na osi severovýchod-juhozápad. Jej celková dĺžka je 26 km a nachádza sa na nej 19 staníc. Cesta z jedného konca na druhý trvá približne 41 minút. Priemerná rýchlosť súprav trasy je 39 km/hod. Na mapách je značená červenou farbou.

• Ulica Podbeľskogo (Улица Подбельского)
• Čerkizovskaja (Черкизовская)
• Preobraženskaja ploščaď (Преображенская площадь)
• Sokoľniki (Сокольники)
• Krasnoseľskaja (Красносельская)
• Komsomoľskaja (Комсомольская) (prestup na linku 5)
• Krasnyje vorota (Красные ворота)
• Čistyje prudy (Чистые пруды) (prestup na linku 6)
• Lubjanka (Лубянка) (prestup na linku 7)
• Ochotnyj rjad (Охотный ряд) (prestup na linku 2)
• Biblioteka imeni Lenina (Библиотека имени Ленина) (prestup na linku 3, 4 a 9)
• Kropotkinskaja (Кропоткинская)
• Park kuľtury (Парк культуры) (prestup na linku 5)
• Frunzenskaja (Фрунзенская)
• Sportivnaja (Спортивная)
• Vorobievy gory (Воробьевы горы)
• Universitet (Университет)
• Prospekt Vernadskogo (Проспект Вернадского)
• Jugo-Zapadnaja (Юго-Западная)

[úprava] História výstavby

Prvý úsek trasy otvorili v roku 1935 medzi stanicami Sokoľniky a Park kuľtury. Neskôr bola predĺžená za rieku Moskva, ktorú prekročila po povrchu pomocou mostnej konštrukcie. V roku 1957 bola trasa predĺžená po stanicu Sportivnaja a o dva roky neskôr otvorili stanicu Universitet. V roku 1963 trasa dosiahla svoj južný terminus v stanici Jugo-Zapadnaja a v roku 1965 bola predĺžená na Preobraženskú Ploščaď. Kvôli konštrukčným nedostatkom a korózii mostnej konštrukcie bola od roku 1984 uzavretá pre cestujúcich stanica Leninskije Gory, nachádzajúca sa priamo na moste. Od roku 1986 bola na moste úplne zastavená premávka súprav (pre premávku metra boli postavené obchádzkové trasy). Premávka bola obnovená a zrekonštruovaná stanica bola otvorená až v roku 2002 pod názvom Vorobjevy Gory. Severný terminus Ulica Podbeľskogo bol otvorený v roku 1990.

[úprava] Prítomnosť a budúcnosť

Trasu obsluhujú dve depá (Severnoje od 1935, Čerkizovo od 1990). Od roku 1997 dochádza k obnove vozového parku trasy - staré súpravy sú vymnieňané za nové typy 81-717.5M/714.5M - sedemvozňové súpravy. Na trase premávajú aj staré súpravy Ež, Ež1 a Em-508 a Em-509.

Sokolničeskaja je najstaršou linkou siete a 70 rokov neustálej služby je badať najmä na staniciach, ktoré neboli stavané na taký nápor cestujúcich. Vymieňajú sa keramické obklady za mramor, vymieňajú sa osvetľovacie telesá a stavajú sa nové východy na povrch. V 60. rokoch sa stanice stavali rýchlo a nekvalitne, napr. stanica Vorobjevy gory bola zavretá 13 rokov a musela byť kompletne prestavaná.

V budúcnosti sa plánuje predĺženie trasy na oboch koncoch. Avšak táto výstavba je podmienená dokončením druhej okružnej trasy, ktorá je plánovaná už od 60. rokov. Avšak plány na jej výstavbu sa zdajú rovnako vzdialené ako pred 40 rokomi.

[úprava] 2: Zamoskvoreckaja (Замоскворецкая)

Zamoskvoreckaja (Замоскворецкая) - druhá v poradí trasa moskovského metra. Je vedená zo severozápadu na juhovýchod mesta. Jej celková dĺžka je 37 km a je na nej 20 staníc. Cesta z jednej konečnej stanice do druhej trvá približne 53 minút. Priemerná rýchlosť súpravy je 42 km/hod. Na mape je trasa značená zelenou farbou.

• Rečnoj vokzal (Речной вокзал)
• Vodnyj stadion (Водный стадион)
• Vojkovskaja (Войковская)
• Sokol (Сокол)
• Aeroport (Аэропорт)
• Dinamo (Динамо)
• Belorusskaja (Белорусская) (prestup na linku 5)
• Majakovskaja (Маяковская)
• Tverskaja (Тверская) (prestup na linky 7 a 9)
• Teatraľnaja (Театральная) (prestup na linky 3 a 1)
• Novokuzneckaja (Новокузнецкая) (prestup na linky 6 a 8)
• Paveleckaja (Павелецкая) (prestup na linku 5)
• Avtozavodskaja (Автозаводская)
• Kolomenskaja (Коломенская)
• Kaširskaja (Каширская) (prestup na linku 11)
• Kantemirovskaja (Кантемировская)
• Caricyno (Царицыно)
• Orechovo (Орехово)
• Domodedovskaja (Домодедовская)
• Krasnogvardejskaja (Красногвардейская)

[úprava] História výstavby

Prvý úsek tejto trasy (Sokol - Teatraľnaja) bol spustený do prevádzky v roku 1938 a vytvoril základ druhej trasy moskovského metra. Stanica Majakovskaja tejto trasy získala v roku 1939 ocenenie Grand Prix na Medzinárodnej výstave v New Yorku. Druhý úsek (Teatraľnaja - Avtozavodskaja) bol otvorený v roku 1943 počas II. svetovej vojny. Tento úsek prechádza 2-krát popod rieku Moskva. V roku 1964 bol uvedený do prevádzky úsek Sokol - Rečnoj vokzal a trasa dosiahla svoj konečný bod na severozápade. V roku 1969 bol dokončený úsek Avtozavodskaja - Kachovskaja pričom trasa prekročila rieku Moskva pomocou mostnej konštrukcie. V roku 1979 bola otvorená stanica Tverskaja (pôvodný názov - Gorkovskaja) medzi stanicami Majakovskaja a Teatraľnaja vybudovaná počas prevádzky trasy. V 1984 bola trasa predĺžená zo stanice Kaširskaja do stanice Orechovo a v roku 1985 do stanice Orechovo, kde v súčasnosti končí. Úsek Kaširskaja - Kachovskaja od roku 1995 tvorí trasu Kachovskaja.

[úprava] Prítomnosť a budúcnosť

Trasu obsluhujú 2 depá: od roku 1938 depo Sokol a od roku 1969 aj depo Zamoskvoreckoje. Na trase v súčasnosti premávajú osemvozňové súpravy 81-717/714. Južná časť trasy je značne preťažená, najmä v špičke, nakoľko depo Zamoskvoreckoje nie je schopné zabezpečiť dostatok vozňových súprav v tomto úseku. Situáciu vyrieši až ukončenie výstavby depa Bratejevo.

V súčasnosti prebieha rekonštrukcia staníc na prvých úsekoch trasy. Hydroizolácia týchto staníc už neplní svoju funkciu a do staníc preniká spodná voda. Konštrukcia staníc nie je ohrozená, ale priesaky vody negatívne ovplyvňujú ich vzhľad. Postupne sa rekonštruujú stanice Belorusskaja, Majakovskaja, Teatraľnaja, a Novokuzneckaja.

Na južnom konci trasy je rozostavaná stanica Bratejevo (predpokladaný termín otvorenia - 2008) a spolu s ňou sa stavia aj depo. V budúcnosti sa počíta s predĺžením trasy na sever (stanice Belomorskaja a Ulica Dybenko).

[úprava] 3: Arbatsko-Pokrovskaja (Арбатско-Покровская)

Arbatsko-Pokrovskaja (Арбатско-Покровская) trasa spája železničnú stanicu Kyjevskij vokzal a centrum Moskvy so severovýchodom mesta. Dĺžka trasy je 22,5 km, je na nej 13 staníc a súprava ju absolvuje priemernou rýchlosťou 40 km/hod. za 33 minút. Na mapách mesta je značená modrou farbou.

• Ščelkovskaja (Щелковская)
• Pervomajskaja (Первомайская)
• Izmajlovskaja (Измайловская)
• Partizanskaja (Партизанская)
• Semjonovskaja (Семёновская)
• Elektrozavodskaja (Электрозаводская)
• Baumanskaja (Бауманская)
• Kurskaja (Курская) (prestup na linky 5 a 10)
• Ploščaď revoľucii (Площадь Революции) (prestup na linky 1 a 2)
• Arbatskaja (Арбатская) (prestup na linky 1, 4 a 9)
• Smolenskaja (Смоленская)
• Kijevskaja (Киевская) (prestup na linku 5)
• Park Pobedy (Парк Победы)

[úprava] História výstavby

Najstarším úsekom trasy je úsek Ploščaď revoľucii - Kurskaja otvorený v roku 1938, ku ktorému bol pripojený aj úsek Komintern (dnes Alexandrovskij sad) - Kijevskaja, tvoriaci v súčasnosti časť trasy Fiľovskaja. V roku 1944 bol spustený do prevádzky úsek Kurskaja - Stadion SSSR (dnes Partizanskaja). Stanica Partizanskaja má 3 koľaje a 2 peróny. Plánovalo sa, že v jej susedstve bude stáť grandiózny Stalinov štadión a preto bola plánovaná tak, aby zvládala obrovský nápor návštevníkov športových podujatí. Tento zámer však prekazila vojna a stanica ostala len časťou nezrealizovaného zámeru. V roku 1953 bol otvorený hĺbkový úsek Ploščaď revoľucii - Kijevskaja a súbežný úsek Komintern - Kijevskaja bol zatvorený.

[úprava] Prítomnosť a budúcnosť

Linku obsluhuje depo Izmajlovo, ktoré je v súčasnosti domovom pre 43 sedemvozňových súprav. Žiadna zo súprav, ktorá premáva na trase nebola dodaná ako nová, ale na linku sa presúvali súpravy z iných trás, kde boli vymieňané za novšie vlaky. Takže všetky vlaky, ktoré sú sťahované z tejto linky väčšinou končia na vrakovisku. V roku 1975 to boli modely Am a Bm, v roku 1995 model D. V súčasnosti na linke premávajú vlaky Ež, Ež1, Em-508 a Em-509.

Na západnom úseku trasy sa plánuje rozsiahla výstavba, ktorá by mala vyriešiť problémy trasy Fiľovskaja. Ide o paralelnú podzemnú trasu, ktorá by obišla všetky nadzemné stanice na trase Fiľovskaja. Prvou stanicou na tejto trase bola stanica Park Pobedy, otvorená v roku 2003. Táto stanica sa nachádza 97 metrov pod zemou a v súčasnosti je najhlbšou stanicou Moskovského metra a jednou z najhlbších staníc na svete. Taktiež má aj najdlhšie eskalátory. Na trase sú plánované ešte ďalšie dve stanice - Minskaja a Slavjanskij Bulvar, kvôli nedostatku finančných zdrojov, by iba jedna z nich mala byť otvorená v roku 2007. Obe trasy sa stretnú na stanici Kuncevskaja, kde bude vytvorený prestupný bod. Zvyšné podzemné stanice trasy Fiľovskaja budú priradené trase Arbatsko-Pokrovskaja, ktorá bude ďalej predĺžená do Mitina. Nový úsek by mal mať päť staníc Trojce-Likovo, Strogino (plánované otvorenie v roku 2007), Mjakinino, Volokalamskaja a Mitino (plánované otvorenie v roku 2011).

Na východnom úseku trasy sa pracuje na opravách staníc, ktorá boli budované pred alebo počas vojny, kedy sa veľmi neprihliadalo na pohodlie cestujúcich a mnohým chýba druhý východ na povrch. V súčasnosti je výstavba nových východov plánovaná na staniciach Elektrozavodskaja, Baumanskaja a Semjonovskaja. Ešte v roku 1938 sa začalo s výstavbou dvoch staníc v úseku Ploščaď revoľucii a Kurskaja, avšak stanice neboli dokončené a nevie sa, či budú vôbec niekedy otvorené. Na najvýchodnejšom konci trasy sa plánuje ďalšie predĺženie do Goljanova.

[úprava] 4: Fiľovskaja (Филёвская)

Fiľovskaja (Филёвская) bola donedávna jedinou linkou, ktorá obsluhovala západnú časť Moskvy, taktiež je prvou linkou so stanicami postavenými na zemskom povrchu. Je dlhá 18, km a po jej dĺžke sa nachádza 14 staníc. Túto vzdialenosť cestujúci prekoná za cca. 27 minút. Na mape je značená bledo-modrou farbou.

• Alexandrovskij sad (Александровский сад) (prestup na linky 1 a 3)
• Arbatskaja (Арбатская)
• Smolenskaja (Смоленская)
• Kievskaja (Киевская) (prestup na linky 3 a 5)
• Studenčeskaja (Студенческая)
• Kutuzovskaja (Кутузовская)
• Fili (Фили)
• Bagrationovskaja (Багратионовская)
• Fiľovskjij park (Филёвский парк)
• Pionerskaja (Пионерская)
• Kuncevskaja (Кунцевская)
• Molodežnaja(Молодежная)
• Krylatskoje (Крылатское)

Mini-Metro:

• Alexandrovskij sad (Александровский сад) (prestup na linky 1 a 3)
• Arbatskaja (Арбатская)
• Smolenskaja (Смоленская)
• Kievskaja (Киевская) (prestup na linky 3 a 5)
• Delovoj Centr (Деловой центр)

[úprava] História výstavby

Fiľovskaja, predtým Fiľovsko-Arbatskaja (Филёвско-Арбатская), bola otvorená v roku 1958. Avšak niektoré stanice na trase sa datujú do 30. rokov, keď bola trasa otvorená ako jedna z vetiev Sokoľničeskej. Najstaršie sú úseky Alexandrovskij sad - Smolenskaja (otvorený 1935) a Smolenskaja - Kievskaja (otovrený 1937). Od roku 1938 do roku 1953 boli súčasťou linky Arbatsko-Pokrovskaja a v roku 1953 boli stanice zatvorené. Počas ďalších piatich rokov sa začalo s výstavbou nadzemnej časti linky. Toto riešenie inšpirované z veľkej časti newyorkským metrom bolo zvolené, kvôli očakávanej finančnej úspore.

Stanica Kutuzovskaja bola prvou nadzemnou stanicou moskovského metra a bola otvorená v roku 1958. Presne o rok neskôr bola trasa predĺžená do stanice Fili, kde je vybudované aj depo. V roku 1961 otovrili úsek Fili - Pionerskaja a v roku 1965 úsek Pionerskaja - Molodežnaja. Svoj druhý terminus dosiahla Fiľevskaja v roku 1989, keď bola predĺžená až do stanice Krylatskoje.

[úprava] Prítomnosť a budúcnosť

Na trase premávajú staré šesť-vozňové vlaky Ež, Ež1, Em-508 a Em-509, ktoré deponujú v depe Fili. Tieto by mali byť premiestnené na iné linky, pričom by mali byť nahradené novými modelmi 81-740.1/741.1, ktoré sú vhodnejšie na povrchovú prevádzku v moskovských mrazoch.

I keď sa spočiatku podarilo ušetriť prostriedky pomocou povrchovej stavby, takmer 40 rokoch služby v drsnej ruskej klíme si vyžiadalo svoju daň. Stanice sú neustále opravované, čo odčerpáva značnú časť financií vyčlenených na údržbu. Keďže až donedávna bola Fiľevskaja jedinou linkou, ktorá obsluhovala husto osídlenú západnú časť Moskvy, inžinieri a vrátili sa k starému projektu z 50. rokov a rozhodli sa takmer paralelne predĺžiť trasu Arbatsko-Pokrovskaja, ale v podzemí. Obe trasy by sa mali stretnúť na stanici Kuncevskaja, kde vytvoria prestupový bod. Zvyšný podzemný úsek - Molodežnaja - Krylatskoje bude pričlenený k Arbatsko-Pokrovskej.

V roku 2005 bola otvorená nová vetva, prezývaná Mini-Metro, ktorá obsluhuje najmä obchodnú štvrť v centre Moskvy. Premáva na úseku Alexandrovskij sad - Delovoj Centr. Na vetve boli naplánované tri stanice, avšak dokončená bola iba prvá - Delovoj Centr. Druhú stanicu Meždunarodnaja by mali otvoriť v prvej polovici roka 2006. Výstavba tretej stanice, Dorogomilovskaja, medzi stanicami Kievskaja a Delovoj Centr, sa však ešte nezačala. Existujú však aj ďalšie plány predĺžiť Mini-Metro až do stanice Savelovskaja, na trase Serpuchovsko-Timirjazevskaja.

[úprava] L5: Koľcevaja (Кольцевая)

Koľcevaja (Кольцевая), doslova okružná linka. Jej južná časť je približne zarovnaná s ulicou Sadvoje Koltso, ktorá do kruhu obchádza celé centrum Moskvy. Táto linka spája všetkých deväť hlavných radiálnych liniek moskovského metra a tým pádom slúži ako alternatívny prestupný bod. Je dlhá 19,1 km a túto vzdialenosť prejdete približne za 29 minút. Na mapách je zobrazovaná hnedou farbou.

Orientáciu na linke cestujúcim zjednodušujú hlásenia vo vlakoch. Vo vlakoch premávajúcich v smere hodinových ručičiek hlási stanice mužský hlas, vo vlakoch premávajúcich proti smeru hodinových ručičiek ženský hlas.

• Park kuľtury (Парк культуры) (prestup na linku 1)
• Okťabrskaja (Октябрьская) (prestup na linku 6)
• Dobryninskaja (Добрынинская) (prestup na linku 9)
• Paveleckaja (Павелецкая) (prestup na linku 2)
• Taganskaja (Таганская) (prestup na linku 7 a 8)
• Kurskaja (Курская) (prestup na linku 3 a 10)
• Komsomoľskaja (Комсомольская) (prestup na linku 1)
• Prospekt Mira (Проспект Мира) (prestup na linku 6)
• Novoslobodskaja (Новослободская) (prestup na linku 9)
• Belorusskaja (Белорусская) (prestup na linku 2)
• Krasnopresnenskaja (Краснопресненская) (prestup na linku 7)
• Kievskaja (Киевская) (prestup na linku 3 a 4)

[úprava] História výstavby

O pôvode jej vzniku kolujú rôzne povery. Traduje sa, že začiatkom 50. rokov boli inžinieri za Stalinom mu ukázať plány metra a informovať ho o postupe ďalšej výstavby. Ako si Stalin pozeral plány, nalial si šálku kávy, no troška vylial. Potom ako sa ho spýtali, či je spokojný s plánmi výstavby, len ticho položil šálku s kávou na plány a sadol si. Po šálke ostalo na plánoch hnedé koliesko pretínajúce ostatné linky. Architekti si uvedomili, že to je to čo celý ten čas hľadali a okamžite dali príkaz na vybudovanie okružnej trasy. Táto legenda môže byť pripisovaná z veľkej časti najmä Stalinovmu kultu osobnosti, ale keď sa pozriete na akúkoľvek mapu moskovského metra, Koľcevaja bola vždy značená hnedou farbou.

Jej prvý úsek bol otvorený medzi stanicami Park kuľtury a Kurskaja roku 1950. Úsek Kurskaja - Belorusskaja otvorili v roku 1952. Úplne bola dokončená až o štyri roky neskôr, v roku 1954. Na tejto linke sa nachádzajú tie najextravagantnejšie stanice z celej siete, napr. Komsomoľskaja a Novoslobodskaja.

[úprava] Prítomnosť a budúcnosť

Na trase premáva 34 šesťvozňových súprav typu 81-717/714 z roku 1978, ktoré deponujú v depe Krasnaja Presňa.

V dnešnej dobe je Koľcevaja jednou z najrušnejších liniek. Neustále stúpajúci počet pasažierov pomaly dolieha na stanice, ktoré sú staré bezmála pol storočia. Mnohé z nich boli postavené s krátkymi strednými loďami a mnohým chýba druhý východ na povrch. V roku 1998 bol postavený druhý východ na stanici Belorusskaja a podobné plány existujú aj pre stanice Park kuľtury a Komsomoľskaja.

Taktiež chýbajú prestupné body na radiálnych linkách, a tak sa plánuje výstavba nových dvoch staníc v už existujúcich tuneloch. Prvá stanica je plánovaná medzi stanicami Prospekt Mira a Novoslobodskaja, čím vznikne prestupný bod so stanicou Dostojevskaja na trase Ľubinskaja; druhá by mala vzniknúť medzi stanicami Krasnoprestenskaja a Kievskaja.

[úprava] 6: Kalužsko-Rižskaja (Калужско-Рижская)

[úprava] História výstavby

[úprava] Prítomnosť a budúcnosť

[úprava] 7: Tagansko-Krasnopresnenskaja (Таганско-Краснопресненская)

[úprava] História výstavby

[úprava] Prítomnosť a budúcnosť

[úprava] 8: Kalininskaja (Калининская))

[úprava] História výstavby

[úprava] Prítomnosť a budúcnosť

[úprava] 9: Serpuchovsko-Timirjazevskaja (Серпуховско-Тимирязевская)

• Altufevo (Алтуфьево)
• Bibirevo (Бибирево)
• Otrandnoje (Отрадное)
• Vladykino (Владыкино)
• Petrovsko-Razumovskaja (Петровско-Разумовская)
• Timinrjazevskaja (Тимирязевская)
• Dmitrovskaja (Дмитровская)
• Savelovskaja (Савеловская)
• Mendelejevskaja (Менделеевская) (prestup na linku 5)
• Cvetnoj buľvar (Цветной бульвар)
• Čechovskaja (Чеховская) (prestup na linku 2 a 7)
• Borovickaja (Боровицкая) (prestup na linku 1 a 3)
• Poljanka (Полянка)
• Serpuchvoskaja (Серпуховская) (prestup na linku 5)
• Tuľskaja (Тульская)
• Nagatinskaja (Нагатинская)
• Narodnaja (Нагорная)
• Nachimovskij prospekt (Нахимовский проспект)
• Sevastopoľskaja (Севастопольская) (prestup na linku 11)
• Čertanovskaja (Чертановская)
• Južnaja (Южная)
• Pražskaja (Пражская)
• Ulica akademika Jangelja (Улица академика Янгеля)
• Annino (Аннино)
• Buľvar Dmitrija Donskogo (Бульвар Дмитрия Донского) (prestup na linku L1)

[úprava] História výstavby

[úprava] Prítomnosť a budúcnosť

[úprava] 10: Ľublinskaja (Люблинская)

• Čkalovskaja (Чкаловская) (prestup na linku 3 a 5)
• Rimskaja (Римская) (prestup na linku 8)
• Kresťjanskaja zastava (Крестьянская застава) (prestup na linku 7)
• Dubrovka (Дубровка)
• Kožuchovskaja (Кожуховская)
• Pečatniki (Печатники)
• Volžskaja (Волжская)
• Ljublino (Люблино)
• Bratislavskaja (Братиславская)
• Marino(Марьино)

[úprava] História výstavby

[úprava] Prítomnosť a budúcnosť

[úprava] 11: Kachovskaja (Каховская)

Kachovskaja (Каховская) je najkratšou linkou moskovského metra a zároveň je jedinou linkou, ktorá sa celá nachádza mimo kruhu, ktorý tvorí Koľcevaja. Linka bola vyčlenená v roku 1995, avšak stanice, ktoré sa na nej nachádzajú sa datujú do roku 1969, kedy boli otvorené ako súčasť linky Zamoskvoreckaja. Linka je dlhá iba 3,4 km a nachádzajú sa na nej tri stanice. Na mapách ju znázorňuje svetlo fialová farba.

• Kaširskaja (Каширская) (prestup na linku 2)
• Varšavskaja (Варшавская)
• Kachovskaja (Каховская) (prestup na linku 9)

[úprava] História výstavby

Keď bol tento úsek otvorený v roku 1969 ako súčasť Gorkovsko-Zamoskvoreckej, bol považovaný za jeden z úsekov pripravovaného projektu. Po predĺžení Zamoskvoreckej v roku 1983 mal byť úsek zatvorený, až kým sa nezačnú práce na druhej okružnej trase. Avšak vďaka protestom miestnych obyvateľov vedenie metra úsek nezatvorilo a bola spustená nepohodlná premávka na oboch vetvách. Na začiatku 90. rokov bolo jasné, že plán výstavby druhého okruhu sú vzdialenejšie ako kedykoľvek predtým a tak sa začalo s budovaním terminusu za zástavkou Kaširskaja, čím sa linky v roku 1995 od seba oddelili.

[úprava] Prítomnosť a budúcnosť

Linka sa delí o depo Zamoskvoreckoje s rovnomennou linkou. V súčasnosti na trase premáva sedem šesťvozňových súprav typu 81-717/714.

V súšasnosti sa na trase neplánujú žiadne práce, keďže výstavba okružnej trasy je stále v nedohľadne.

[úprava] L1: Butovskaja (Бутовская)

Butovskaja (Бутовская) je linkou tzv. ľahkého metra, ktorá bola postavené ako experiment. Namiesto stavania podzemnej dráhy alebo stavania pozemnej dráhy (čo sa už raz vypomstilo na linke Fiľovskaja) sa inžinieri rozhodli postaviť dopravný systém na vyvýšenej estakáde, ktorý by dosiahol odľahlejšie časti Moskvy. Linka je dlhá 5,5 km a nachádza sa na nej celkom 5 staníc. Na mapách ju označuje belasá farba.

• Ulica Starokačalovskaja (Улица Старокачаловская) (prestup na linku 9)
• Ulica Skobelevskaja (Улица Скобелевская)
• Buľvar admirala Ušakova (Бульвар адмирала Ушакова)
• Ulica Gorčakova (Улица Горчакова)
• Buninskaja alleja (Бунинская аллея)

[úprava] História výstavby

Celá trasa od stanice Ulica Starokačalovskaja po stanicu Buninskaja alleja bola otvorená krátko po Vianociach, 27. decembra 2003. Linka sa tiahne pozdĺž Timirjazevského radia až do jednej z najodlahlejších moskovských častí - do Butova. Linka špeciálne krytá, tak aby sa znížila hlučnosť a vibrácie a zároveň aby vydržala moskovskú klímu.

[úprava] Prítomnosť a budúcnosť

Na trase premáva celkovo 12 trojvozňových súprav 81-740/741, ktoré sú prispôsobené ruskej klíme a ostrejším zákrutam, ktoré sa nachádzajú na estakádnej dráhe. Tieto súpravy deponujú v depe Varšavskoje, o ktoré sa delia so súpravami z linky Serpuchovsko-Timirjazevskaja.

V súčasnosti sa plánuje predĺženie trasy na juh - tri stanice a depo, ktoré by mali byť dokončené v roku 2009. Taktiež sa plánuje predĺženie trasy pod zemou do stanice Bitskevskij park, na severnom konci trasy.

[úprava] Metro2

[úprava] Zaujímavosti

[úprava] Externé odkazy

• Московский Метрополитен - Moskovskij metropoliten: Oficiálna stránka (v ruštine)
• Metro.ru (v ruštine)
• MetroWalks: fotografie moskovského metra (v ruštine)
• Московске Метро (v ruštine)
• Moë Метро (v ruštine)
• UrbanRail.net: stránka so základnými informáciami o metre (v angličtine) a [1]: história (v angličtine)
• BeeFlowers: panorámy staníc a fotografie moskovského metra (v angličtine)