Milena Jesenská
Z Wikipédie
Milena Jesenská (* 10. august 1896, Praha – † 17. máj 1944, koncentračný tábor Ravensbrück, Nemecko) bola česká novinárka, spisovateľka a prekladateľka. S manželom Jaromírom Krejcarom mali dcéru Janu.
Obsah |
[úprava] Životopis
Milena sa narodila v rodine pražského univerzitného profesora a chirurga Jana Jesenského a jeho ženy Mileny. Keď mala Milena 16 rokov, zomrela jej matka a Milena zostala so svojím otcom, ktorý bol na jednu stranu veľmi prísny, na druhú stranu nad Milenou nedodržiaval takmer žiadny dohľad, takže Milena viedla veľmi voľný život (o. i. prvý krát vyskúšala drogy). Navštevovala dievčenské gymnázium Minerva, potom, na prianie svojho otca, študovala medicínu, ktorú však zanechala po niekoľkých semestroch. V 20. rokoch sa stretla s Ernstom Pollakom, ktorý pracoval ako prekladateľ u jednej pražskej banky. Proti vôli svojho otca, ktorý protestoval proti svatbe s nemeckým Židom, sa za neho vydala. V roku 1918 sa s mužom presťahovala do Viedne. S rodinou (čiastočne kvôli vzdorovitému sobášu) prerušila takmer všetky styky.
Manželstvo s Ernstom Pollakom sa čoskoro dostalo do krízy. Jesenská, ktorá chcela získať od manžela čiastočnú nezávislosť, začala dávať hodiny češtiny. Medzi jej žiakov patril napr. rakúsky spisovateľ Hermann Broch. Prekladala z nemčiny pre české noviny a prispievala do módnych magazínov. Spočiatku pôsobila externe, čoskoro začala písať do viacerých českých novín, písala fejtóny a prekladala.
V roku 1919 ju zaujala poviedka vtedy nie príliš známeho spisovateľa Franza Kafku Der Heizer (Kurič) a napísala autorovi, či smie poviedku preložiť. Tým začala ich vzájomná korešpondencia, ktorá skončila až v roku 1923, krátko pred Kafkovou smrťou. Priateľstvo Mileny Jesenskej a Franza Kafku bolo takmer výhradne korešpondenčné. Stretli sa len dvakrát, raz na štyri dni vo Viedni a neskôr na jeden deň v pohraničnom meste Gmünd. Próza Kurič bola jej prvým prekladom Kafku do češtiny. Neskôr preložila do čestiny i Proces, Rozjímanie a Ortieľ.
Okrem Franza Kafku sa poznala osobne i s Maxom Brodom, Franzom Werfelom, Karolom Čapkom či Ferdinandom Peroutkom.
V roku 1923 sa pokúsila o samovraždu. Potom prepadla kokaínu, a neskôr sa snažila dostať zo závislosti na ňom.
Krátko po Kafkovej smrti sa rozišla s Pollakom a odsťahovala sa najprv do Drážďan a nakoniec späť do Prahy, kde sa druhý raz vydala. Vzala si českého architekta Jaromíra Krejcara. Bolo to najšťastnejšie obdobie jej života. V roku 1928 sa im narodila dcéra Jana.
Trpela reumatizmom. Po narodení dcéry začala proti bolestiam brať morfium, a stala se od neho závislá. Stratila miesto a znovu bojovala so závislosťou (zbavila sa jej až v roku 1938).
Milena Jesenská sa začala naplno venovať kariére novinárky. Okrem Prítomnosti prispievala do denníka Tribúna, Národní listy, Lidové noviny, magazínu Pestré listy, a na konci dvadsiatych rokov bola krátko redaktorkou legendárneho týždenníka Pestrý týden. V rokoch 1938 až 1939 prispievala do kultúrneho časopisu Přítomnost.
Jesenská krátko sympatizovala s komunistickou stranou, a tak písala i do novín Svět práce. Kvôli výhradám voči stalinizmu sa v roku 1936 s KSČ rozišla.
Rozčarovaním skončilo i jej manželstvo s Jaromírom Krejcarom.
Po pripojení Čiech a Moravy k Tretej ríši sa aktívne zúčastnila protinacistického odboja. Bola jednou z tých, ktorí prevádzali Židov cez hranice do Poľska, od marca 1939 do začiatku vojny v septembri.
Zatknutá bola v marci 1940 a v nasledujúcom roku bola deportovaná „na prevýchovu“ do koncentračného tábora Ravensbrück, kde pracovala na ošetrovni. Bola duchovnou i morálnou oporou ostatným väzenkyniam. Tam tiež stretla svoju životnú priateľku Margarete Buber-Neumannovú, taktiež bývalú novinárku. V Ravensbrücku zomrela v roku 1944.
V roku 1995 bola inštitúciou Jad Vašem poctená udelením ceny Spravodlivá medzi národmi v Jeruzaleme.
Napriek tomu, že Milena Jesenská bola významnou českou novinárkou a prekladateľkou obdobia prvej republiky, stala sa celosvetovo známa spočiatku ako priateľka Franza Kafku, vedľa Felice Bauerovej a Júlie Vohryzkovej.
Jej tvorba – články, svedectvá a reportáže o medzivojnovej strednej Európe, problematike jej spoločností a jej vzťahov – sa dočkala zaslúženého svetového uznania až po 2. svetovej vojne.
[úprava] Externé odkazy
- Milena Jesenská Fellowships for Journalists Univerzita Viedeň, Inštitút humanitných vied – http://www.iwm.at
O Milene Jesenskej:
- Heslo v publikácii Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století
- http://literatura.kvalitne.cz/jesenska.htm
[úprava] Dielo
[úprava] Vlastné publikácie
[úprava] Posmrtné vydanie článkov, esejí a reportáží
(väčšinou písaných pre časopis Přítomnost, 30. roky)
- 1996 - Milena Jesenská zvenčí a zevnitř: antologie textů Mileny Jesenské, vydala Ludmila Hegnerová
- 1997 - Nad naše síly : Češi, Židé a Němci 1937-1939, Milena Jesenská, vydal Václav Burian
z toho ukážky online:
Sudety 1938: byli jsme obětováni a máme tu několik tisíc živých padlých reportáž z časopisu Přítomnost 41, október 1938
Sudety 1938: jakési symbolické divadlo
- 1998 - Dopisy Mileny Jesenské, vydala Alena Wagnerová
[úprava] Nemecké diela
- 1994 - Milena Jesenská. Všechny mé články jsou milostné dopisy (Milena Jesenská. Alle meine Artikel sind Liebesbriefe), vydala Alena Wagnerová, Bollmann Verlag, Kolín nad Rýnom
- 1999 - Mohla bych odpovídat dny a noci – Dopisy Mileny (Ich hätte zu antworten tagelang und nächtelang – Die Briefe von Milena ), vydala Alena Wagnerová, Fischer Taschenbuch Verlag, Frankfurt nad Mohanom
- 1999 - Všechno je život (Alles ist Leben" – Feuilletons und Reportagen 1919 - 1939 – fejetony a reportáže 1919 - 1939), vydala Dorthea Rein, BtB bei Goldmann
[úprava] Anglické diela
- 2003 - Žurnalismus Mileny Jesenské: Kritický hlas v meziválečné střední Evropě (The Journalism of Milena Jesenska: A Critical Voice in Interwar Central Europe), preložila a vydala Kathleen Hayes, New York: Berghahn Books
[úprava] Biografie, spomienky
- 1968 - Milena Jesenská, Jana Černá
- 1996 - Adresát Milena Jesenská, Jana Černá
- Milena Jesenská, Alena Wagnerová
[úprava] V angličtine
- Milena, tragický příběh Kafkovy velké lásky (Milena, the Tragic Story of Kafka's Great Love), Margarete Buber-Neumann
- Kafka, láska a odvaha: Život Mileny Jesenské (Kafka, Love and Courage: The Life of Milena Jesenska), Mary Hockaday
- 1993 - Kafkova Milena (Kafka's Milena), Jana Černá , Northwestern
[úprava] Vo francúzštine
- 1993 - Život Mileny (Vie de Milena), Jana Černá, Le livre de poche,
- 1997 - Milena, Margarete Buber-Neumann, Seuil, Points
- 1997 - Milena z Prahy (Milena de Prague), Mary Hockaday, Calman-Lévy
[úprava] V nemčine
- 1963 - Kafkova přítelkyně Milena (Kafkas Freundin Milena), Margarete Buber-Neumann
- 2001 - Milena Jesenská: „Jenom umřít je málo“ (Milena Jesenská: „Sterben allein ist zu wenig“), Margarete Buber-Neumann, List
[úprava] Ďalšie
- Dopisy Mileně (Briefe an Milena), Franz Kafka
- 1986 - Lásky Franze Kafky (The Loves of Franz Kafka), Nahum N. Glatzer, Schocken
