Matej Pankl

Z Wikipédie

Matej Pankl (* 10. august 1740, Oslip (dnes v Rakúsku) – † 22. marec 1798, Bratislava) bol slovenský prírodovedec a pedagóg rakúskeho pôvodu.

Narodil sa 10. augusta 1740 v Oslipe (Rakúsko). V r. 1758 vstúpil do jezuitskej rehole v Trenčíne. Študoval vo Viedni. Spočiatku bol profesorom filozofie na trnavskej univerzite a po jej presťahovaní sa stal profesorom fyziky na akadémii v Trnave. V tejto funkcii sa spolu s akadémiou presťahoval do Bratislavy, kde prednášal okrem fyziky aj poľnohospodárstvo. K obom prednáškam vydal obsiahle učebnice Základy fyziky ( 1790) a Základy poľnohospodárstva ( 1790), ktoré vyšli vo viacerých vydaniach. Druhá učebnica je zaujímavá tým, že obsahuje latinsko-nemecko-maďarsko-slovenský slovník. Panklova učebnica fyziky mala 746 strán a v mnohom vychádzala z učebnice J. Horvátha. Podľa Pankla fyzika skúma telesá okolo nás, sily a príčiny prírodných javov. Úžitok fyziky spočíva v tom, že chváli Stvoriteľa, oslobodzuje človeka od povier a pomáha iným vedám. Správna cesta k poznaniu vedie cez Newtonovu induktívnu metódu. Na objasnenie právd slúži analytická metóda, z ktorej fyzik syntézou získava všeobecnú pravdu. Prostriedkami fyziky sú pozorovanie, experiment a matematika. Predmet fyziky – teleso – sa môže skúmať abstraktne, chemicky a z fyzikálnej stránky. Prvá metóda je typická pre aplikovanú matematiku, druhá vedie k chémii. U Mateja Pankla sa takto po prvý raz objavuje samostatná kapitola venovaná novej vede – chémii. Zo súčasného pohľadu je to však zmes fyziky a chémie. Ani tretia časť – fyzikálna – nie je úplne homogénna: nájdeme tu tiež geofyziku, geológiu, fyziológiu, fyzikálny zemepis i kozmogóniu. Pankl cituje nielen klasikov (Boerhaveho či Muschenbroeka), ale aj dobovú časopiseckú literatúru. Jeho kniha je samostatným, logicky premysleným dielom, z ktorého sa žiaci mohli ľahko učiť. Zomrel 22. marca 1798 v Bratislave.