Konštantín IV.

Z Wikipédie

Minca Konstantina IV.

Konstantin IV. Pogonatos (Κωνσταντίνος Δ' ο Πωγώνατος, asi 652 – † 14. september 685) bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 668 až 685. Svojej ríši vrátil vnútornú a vonkajšiu stabilitu.

Konštantína vymenovali za spoluvladára cisára Konstanta II. už roku 654. Po jeho zavraždení sa sám stal cisárom. Najväčším nebezpečenstvom pre ríšu boli Arabi. Tí poslali flotilu, ktorá mala roku 674 napadnúť Konštantinopol. Kým sa Konštantín venoval tomuto nebezpečenstvu, napadli Slovania Solún. Konštantinopol dokázal náporu Arabov vzdorovať až do roku 678, kedy bolo zničené arabské loďstvo pomocou gréckeho ohňa. Arabi sa museli stiahnúť, zároveň boli porazení na súši v Anatólii. Konštantín uzatvoril s Arabmi mierovú zmluvu, ktorá bola roku 685 obnovená.

Roku 680 Konštantín zvolal 3. konštantinopolský koncil, ktorý znovu potvrdil rozhodnutie Chalkedonského koncilu z roku 451. Tento ekumenický koncil sa zaoberal otázkou monotheletizmu, ale väčšina monotheletistov v tom čase už bola pod arabskou nadvládou. Výsledok koncilu viedol aj k uzmiereniu kresťanského Východu so Západom reprezentovaným predovšetkým pápežstvom.

Konštantín bol roku 681 donútený uznať bulharskú ríšu, potom ako roku 680 utrpel porážku v bitke. Spolu s Konstantinom vládli jeho bratia Herakleios a Tiberios, ktorí boli na žiadosť ľudu korunovaní, avšak zmrzačili ich, aby sa nemohli ujať vlády. Tento čin zaručil nástupnictvo Justiniána II..

Konstantin zomrel na dyzentériu roku 685.

[úprava] Externé odkazy

Cisárova biografia (po anglicky)