Karol Kuzmány

Z Wikipédie

Karol Kuzmány (* 16. november 1806, Brezno – † 14. august 1866, Štubnianske Teplice, teraz Trenčianske Teplice) bol významný slovenský spisovateľ, novinár a estetik, priekopník slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľ a v rokoch 1863 – 1866 podpredseda Matice slovenskej.

[úprava] Životopis

Bol synom literárne činného evanjelického farára Jána Kuzmányho. Vzdelanie začal získavať v rodisku, na gymnaziálnych štúdiách v Dobšinej a v Gemeri si osvojil aj znalosť latinčiny, gréčtiny a maďarčiny. V roku 1822 prišiel do Bratislavy na lýceum, a jeho pobyt tu ho posilnil v národnom povedomí a rozšíril jeho znalosti o minulosti a prítomnosti slovanských národov. Už tu bol ovplyvnený učením Jána Kollára o slovanskej vzájomnosti. Ako vychovávateľ v rodine Jána Prónay v novohradskom Romháni sa naučil po francúzsky. Tieto znalosti využil aj v Hronke, kde sa častejšie odvolával na francúzsku literatúru.

V roku 1828 odchádza na univerzitu do nemeckej Jeny, kde vtedy študovalo veľa Slovákov. Tu mal na neho najväčší vplyv profesor filozofie Jakub Fridrich Fries, ktorého názory nachádzame aj v Kuzmányho neskorších estetických štúdiách (O kráse), ako aj profesor histórie Heinrich Luden. Ako väčšina štúrovcov aj on prijíma filozofické názory Heglove a odmieta kantovskú filozofiu. Po návrate z Nemecka sa stal profesorom kežmarského gymnázia a vedúcim spolku slovenských študentov. Po roku 1832 pôsobil ako farár v Banskej Bystrici, kde začal aj roku 1836 vydávať Hronku. Ona mala tiež čeliť rozkolísanosti v oblasti spisovného jazyka a upevňovať pozície spisovnej češtiny aj na Slovensku. Preto sa aj Kuzmány vzdal spolupráce s vydavateľmi literárneho almanachu Zora, ktorý prinášal príspevky v bernolákovskej slovenčine, hoci sám prispel do jej prvého zväzku. Kuzmány Hronku, ktorá vychádzala tri razy do roka, začal vydávať bez akýchkoľvek redaktorských skúseností.

[úprava] Tvorba

Kuzmányho literárna tvorba členená na prózu, poéziu i literárnu estetiku, ako aj na vydávanie literárneho časopisu, spadá do rokov jeho mladosti. Písal reflexívne a vlastenecké básne, napísal spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav, idylický epos Běla a estetickú rozpravu O kráse. Svojim literárnym časopisom Hronka rozvíjal aj kultúrny život stredného Slovenska, ktorý upadol po zániku „Učenej spoločnosti banského okolia“. V dobe bachovského absolutizmu, keď okrem iného zastával aj funkciu univerzitného profesora teológie a neskôr superitendanta (biskupa) autonómnej evanjelickej cirkvi, ako aj v šesťdesiatych rokoch, keď bol podpredsedom Matice slovenskej, písal už menej, dokonca sa aj úplne odmlčal.

Tento muž patrí nesporne k najvýznamnejším slovenským osobnostiam 19. storočia. Dokázal to nielen ako znalec literatúry, ale aj ako talentovaný básnik, estetik i ako schopný organizátor a dobrý novinár. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

[úprava] Dielo

• 1934 – Hrání fantazie, cyklus 13 sonetov, ktorými sa hlásil ku Kollárovmu dielu
• 1835 - Modlitby
• 1835 – Pod okýnkem, baladická báseň
• 1835 – Píseň prostonárodnjá, báseň
• 1836 – Běla, epos
• 1838 – Lučatinská víla, balada
• 1838 – Evanjelický funebrál
• 1840 – Život dra Martina Luthera
• 1842 – Zpěvník, je jedným z tvorcov tejto zbierky náboženských piesní (prispel 94 piesňami)
• 1845 – Katechyzmus evanjelický
• 1856 / 1860 – Praktische Theologie der evangel. Kirche augsb. Und helvet. Conf.

Wikicitáty obsahujú zbierku citátov súvisiacich s:

Karol Kuzmány