Karol Štúr
Z Wikipédie
| Karol Štúr | |
|---|---|
| slovenský básnik, kňaz a učiteľ | |
| Narodenie | 25. marec 1811 Trenčín, Slovensko |
| Úmrtie | 13. január 1851 Modra, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Karol Štúr (pseudonymy Drahotín spod Rokoše, Drahotín Štúr) (* 25. marec 1811, Trenčín – † 13. január 1851, Modra) bol slovenský básnik, kňaz a učiteľ.
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodil sa ako najstarší syn učiteľa, pričom mal ešte troch mladších bratov a sestru. Vyrastal v Uhrovci, vzdelanie získaval na gymnáziu v Rábe, v Šoproni a na bratislavskom evanjelickom lýceu, ktoré ukončil v roku 1833. Tu aj v roku 1829 založil Spoločnosť česko-slovanskú (spolu so Samom Chalupkom, Danielom Lichardom a ďalšími) a v školskom roku 1832 – 1833 bol jej podpredsedom a knihovníkom. Vo vzdelávaní pokračoval štúdiom teológie a pracoval ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch 1835 - 1836 študoval v Berlíne, potom bol istý čas u rodičov v Uhrovci a od roku 1838 pôsobil ako kaplán vo Vrbovom. V roku 1839 sa stal profesorom a rektorom na evanjelickom gymnáziu v Modre, kde v roku 1843 prijal aj niekoľko študentov, ktorý odišli z bratislavského lýcea na protest proti zbaveniu jeho brata Ľudovíta profesúry. Od roku 1846 bol slovenským farárom v Modre a svoje profesorské miesto zveril Jánovi Kalinčiakovi. Priamo sa nezúčastnil na revolučnom hnutí v rokoch 1848 – 1849, no často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata Ľudovíta. Spolu boli proti maďarizácii podporovanej grófom Zayom. Zomrel ako 40-ročný, pričom po ňom ostala vdova a sedem detí, o ktoré sa staral ďalej jeho brat Ľudovít Štúr.
[úprava] Tvorba
Básne začal skladať ako študent, pričom vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Svoje básne písal po česky. Medzi jeho diela patrí i časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu, ale taktiež viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svoje diela publikoval v almanachu Plody a vo viacerých časopisoch. Svetobôľne nálady prekonával vo svojich dielach povzbudzovaním k činorodej práci, ale tiež čoraz jasnejšími slovanskými perspektívami. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z gréčtiny, kde prekladal najmä Platóna a Aristofana.
[úprava] Rodina
[úprava] Dielo
- 1836 - Starobylí Řekové (vyšlo v almanachu Plody)
- 1836 - Rozchod Hektora s Andromache (vyšlo v almanachu Plody)
- 1836 - Mé rozkoše (vyšlo v almanachu Plody)
- 1836 - Na odcházejícího Sokrata (vyšlo v almanachu Plody)
- 1844 - Ozvěna Tatry, dvojdielna báseň
- 1. časť - Zpěvy (lyrická): narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom
- 2. časť - Pověsti (epická): vychádza z povestí o slovenských hradoch
- Nad hrobem Homerovým
- Slavěny nářek
- Pouť mladého pěvce, zalospev na pamiatku smrti Karla Hynka Máchu
- Slzba
- Dlhá chvíle
