Karneades z Kyrény
Z Wikipédie
Karneades (asi 214/213 pred Kr. Kyréné - 129/128 pred Kr. Atény) bol starogrécky filozof, predstaviteľ tzv. novej (podľa inej klasifikácie strednej) Akadémie, na ktorej čele stál 164/60-137/6.
156/5 prišiel do Ríma s diplomatickým poslaním spoločne so stoikom Diogenom zo Seleukeie a s peripatetikom Kritolaom. Svoj pobyt využili títo filozofi na popularizáciu filozofických myšlienok medzi mladými Rimanmi. Ukážku svojej filozofickej metódy predviedol Karneades v Ríme tým spôsobom, že jeden deň hovoril v prospech spravodlivosti, druhý deň proti nej. V starobe oslepol a vzdal sa vedenia školy.
Karneades bol majstrom v polemike a kritike. Vyvracal najmä názory stoika Chrysippa a v tejto suvislosti o sebe s humorom vravel: „Keby nebolo Chrysippa, nebolo by ani mňa.“ (Obmena známej vety, vyjadrujúcej Chrysippove zásluhy o Stou.) Karneades pokračoval v skeptickej línii, začatej v Akadémii Arkesilaom. Podal prenikavú kritiku možností poznania, najmä ostro polemizoval proti stoickému kritériu pravdy, tzv. kataleptickej predstave". Karneades sám považoval pravdu za nepoznateľnú a odporúčal uspokojovať sa, najmä pre oblasť konania, s pravdepodobnosťou. Ostrej kritike podrobil aj stoickú teológiu (dôkazy o existencii bohov) a etiku.
Svoje filozofické názory literárne nezaznamenal; urobili to jeho žiaci, najmä Kleitomachos. Najpočetnejšie správy o Karneadovom učení sa zachovali u Cicerona a Sexta Empirika.
[úprava] Externé odkazy
FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
