Kôrovce
Z Wikipédie
 |
Tento článok si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality! Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
Kôrovce (Crustacea) sú skupina článkonožcov.
Patria sem dafnie a veslonôžky,sotva viditeľné voľným okom,rovnako ako kraby a morské raky,medzi ktorými sú aj najväčšie dnes žijúce článkonožce.Niektoré kôrovce,napríklad zvínavky,sa prispôsobili suchozemskému životu,no veľká väčšina žije v sladkej vode alebo v moriach.Medzi vodné kôrovce patria jedny z najhojnejších živočíchov Zeme,ktoré hrajú kľúčovúv úlohu v mnohých potravných reťazcoch.Existuje vyše 40 000 druhov kôrovcov.Všetky sú zaradené do 6 tried,37 radov a 540 čeľadí. Patrí sem aj najväčší článkonožec na svete veľkrab japonský (Macrocheira kaempferi).
[úprava] Telesné znaky
Kôrovce sa od hmyzu a viacnôžok odlišujú viacerými znakmi.Majú dva páry tykadiel,zložené oči na stopkách a kutikulu,ktorá je obvykle spevnená uhličitanom vápenatým,hlavne u väčších druhov.Hlava a hruď bývajú prekryté pancierovitým štítom (karapax). Jeho predná časť je často rypákovito predĺžená (rostrum).Hruď má variabilný počet článkov.Bruško sa končí chvostovitým útvarom (telson).Kraby majú bruško krátke,ploché a zasunuté pod karapax.„Prívesky“ kôrovcov-bežne označované ako nohy-sú dvojvetvové a špecializované na množstvo funkcií,napríklad pohyb,vnímanie prostredia,dýchanie,nosenie vajíčok.Prvý pár predných končatín môže byť predĺžený do chelicer so silnými čeľusťami,ktoré slúžia na obranu,držanie potravy a sexuálnu signalizáciu.Hrudné prívesky, (pereopody),sú typické prítomnosťou žiaber.Bazálna časť niektorých príveskov pomáha pri chodení.Na brušných článkoch sú často párové plávacie prívesky. Tučný text
[úprava] Potrava
Kôrovce používajú viacero potravných stratégií. Najväčšie druhy korisť lovia a usmrcujú ju omráčením, rozdrvením alebo roztrhaním. Mnohé druhy sú filtrátormi: hrudné prívesky vystierajú do prúdu vody a zachytávajú do nich malé časti potravy ktoré potom posúvajú do úst. Pancierovky prijímajú potravu pri plávaní-chytajú ju do štetinových štruktúr (setae) na hrudných nôžkach. Malé kôrovce jednoducho zoškrabávajú častice sedimentov a „spásajú“ mikroorganizmy z ich povrchu.
[úprava] Životný cyklus
U väčšiny druhov sú pohlavia oddelené. Pária sa, kladú vajíčka a starajú sa o ne, dokonca ich nosia v akomsi vrecku alebo ich pridŕžajú nohami. Z vajíčok sa vyliahnu drobné larvy (zoey), ktoré plávajú vo vode, prijímajú potravu a rastú, pričom sa im vyvíjajú telové články a končatiny. Na Vianočnom ostrove v Indickom oceáne žije populácia asi 100 miliónov červených krabov. Každý rok začiatkom obdobia dažďov sa presúvajú k pobrežiu, kde sa pária a kladú vajíčka. Samce, ktoré tam dorazia skôr, sa ponárajú do mora, aby nahradili stratenú soľ a vlhkosť. Po párení samice zostávajú pri mori ešte asi dva týždne-čakajú, kým vajíčka dozrejú, a potom ich roztrusujú po pobreží.
