Ján Baltazár Magin

Z Wikipédie

Ján Baltazár Magin (* 6. január 1681, Vrbové - † 27. marec 1735, Dubnica nad Váhom) bol slovenský básnik a historik.

[úprava] Životopis

Vzdelanie získal vo Viedni na Pázmaneu a pôsobil ako farár v Košeci, Trenčíne a Dubnici nad Váhom. Od roku 1731 bol nitrianskym kanonikom. Mal široký dejepisný a kultúrny rozhľad a objavovala sa u neho slovanská orientácia so zárodkami národného povedomia.

[úprava] Tvorba

Jeho dielo bolo ukážkou novovznikajúceho literárneho žánru - národnej obrany. V dielach sa prejavuje zdôrazňovaním hlavných vývinových tendencií národných pohybov a sloenskéhonárodného uvedomovania. Maginove polemické dielo je vlastne ukážkou meštiansko-osvietenského chápania národa. Jeho argumentácie sa stali súčasťou väčšiny nasledujúcich obrán slovenského národa (u autorov ako Juraj Fándly, Matej Bel a i.).

[úprava] Dielo

• 1728 - Ostne namierené proti pisateľovi najvznešenejšieho a najnovšieho bratislavského snemovania alebo Obrana sávnej Trenčianskej stolice… (Murices Nobilissiame et novissimae diaetae Posoniensis scriptori sparsi, sive Apologia pro inclito comitatu Trenchiniensi), polemický spis, ktorého bol zostavovateľom, a kde hájil postavenie slovenského národa v Uhorsku
• 1729 - Ekloga, rozsiahla latinská báseň na oslavu druhého sobáša J. Illesházyho, syna jeho mecenáša