Ján Andrej Segner
Z Wikipédie
| Ján Andrej Segner | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 9. október 1704 Bratislava, Slovensko |
| Úmrtie | 5. október 1777 Halle, Nemecko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Johann Andreas von Segner slov. Ján Andrej Segner, maď. János András Segner (* 9. október 1704, Bratislava – † 5. október 1777, Halle) bol nemecký fyzik, lekár, astronóm, botanik, matematik a vynálezca.
Johann Andreas von Segner bol synom výbercu daní a mestského komorného (správcu mestskej pokladne) Johanna Michaela von Segner. Od roku 1714 študoval na mestskom gymnáziu, kde sa už čoskoro preukázalo jeho neobyčajné nadanie pre matematiku a fyziku. V roku 1725 začal študovať medicínu filozofiu a matematiku na univerzite v Jene. Ešte pred dosiahnutím akademickej hodnosti publikoval rôzne menšie práce. Ako promovaný doktor pracoval od roku 1730 opäť vo svojom rodnom meste. Táto práca ho však neuspokojovala a tak sa o dva roky neskôr 1732 vrátil do Jeny, kde nadobudol titul Magistra a od roku 1733 viedol ako súkromný docent prednášky z matematiky a medicíny. V roku 1735 reflektoval na ponuku prísť do Göttingenu, kde mu bol udelený titul profesora matematiky a prírodných vied, vytvorený špeciálne pre neho. Ako jeden z prvých prírodovedcov viedol experimentálne prednášky z chémie, je zodpovedný aj za stavbu Univerzitnej hvezdárne v Göttingene. V roku 1754 bol ako profesor matematiky a fyziky povolaný na Hallskú univerzitu ako nástupca filozofa a matematika Christiana Wolffa. Tu nechal zriadiť Hallskú hvezdáreň. K jeho študentom, ktorí u neho v Halle promovali, patrili Christian Garve 1766 a August Niemeyer 1777. Ako jeden z najvýznamnejších prírodovedcov svojich čias, bol Segner členom Pruskej akadémie vied v Berlíne, Kráľovskej spoločnosti v Londýne a Ruskej akadémie vied v Petrohrade.
Jeho hrob sa nachádza na hallskom cintoríne Stadtgottesacker.
V Halle je po ňom pomenovaná ulica a škola, na mesiaci kráter
