Indoiránske jazyky
Z Wikipédie
Indoiránske jazyky sú najvýchodnejšia vetva indoeurópskej jazykovej rodiny.
Hovorí sa nimi v severnej časti južnej Ázie (India, Bangladéš, Pakistan, Nepál, Bhután, Srí Lanka, Maledivy, Irán, Afganistan, južné časti SNŠ, východné oblasti Turecka, severný Irak a severovychodná Sýria).
[úprava] Delenie
Problém v členení indoiránskych jazykov predstavujú dardské jazyky. Keďže zrejme nejde o pravé (teda genetické) zoskupenie, klasifikujú sa rôzne. Predovšetkým sa od nich veľmi často oddeľujú núristanské jazyky (=káfirské jazyky, západodardské jazyky) a aj tie sa zadeľujú rôzne.
Základné tri delenia indoiránskych jazykov sú tieto:
Novšie delenie (napr. podľa Ethnologue):
- indoárijské jazyky - vrátane dardských jazykov (bez núristanských jazykov)
- núristanské jazyky
- iránske jazyky
Staršie delenie:
- indoárijské jazyky (bez dardských jazykov)
- dardské jazyky - vrátane núristanských jazykov
- iránske jazyky
Možno sa stretnúť aj s "kombináciou" vyšších dvoch delení:
- indoárijské jazyky (bez dardských jazykov)
- dardské jazyky (bez núristanských jazykov)
- núristanské jazyky
- iránske jazyky
