Hodinový signál
Z Wikipédie
Hodinový signál (slangovo hodiny, angl. clock, skr. CLK) je (obvykle digitálny) elektrický signál, ktorého zmena spôsobuje zmenu stavu sekvenčného digitálneho elektronického obvodu.
U zložitejších sekvenčných obvodov (napr. mikroprocesor) určuje frekvencia hodinového signálu pracovnú frekvenciu obvodu a nazýva sa aj taktovacia frekvencia.
Zvláštnym prípadom hodinového signálu je synchronizácia prenosu údajov po sériových zberniciach, kde sa hodinový signál vo vysielači kvôli úspore materiálu vedenia v procese kódovania často zlučuje s dátami, a v prijímači je potrebné ho počas dekódovonia rekonštruovať. Kód, ktorý takéto zlúčenie hodinového signálu s dátami umožňuje, sa anglicky nazýva self-clocking (dosl. preklad „samotaktovací“), napr. Manchester, biphase, MFM apod.
Podobná situácia je u mnohých pamäťových médiách, napr. magnetická páska, pevný disk, optické médiá ako CD a DVD, kde je spolu s dátami zaznamenávaný aj hodinový signál a tiež je potrebné ho pri snímaní rekonštruovať.
[úprava] Vlastnosti
- strieda (obvykle sa požaduje 1:1)
- amplitúda
- strmosť hrán
- počet fáz (dnes obvykle len 1, u starších procesorov niekoľko prekrývajúcich sa - pozri napr. Intel 8080)
- stabilita (vyjadrená obvykle v ppm)
- dlhodobá
- teplotná
- u hodín generovaných fázovým závesom (PLL) tzv. jitter (chvenie) - zmena frekvencie okolo strednej hodnoty vyplývajúca z princípu PLL
[úprava] Generácia
- oscilátor (RC, LC, kruhový)
- stabilizácia kryštálom, keramickým rezonátorom, fázovým zavesením na nejaký dostupný frekvenčný normál
- zmena frekvencie
- delič
- PLL
- tvarovanie výstupu
[úprava] Distribúcia
- pri rozsiahlejších obvodoch je problémom sklz (angl. skew) medzi zdrojom hodinového signálu a vzdialenejším koncovým bodom; je potrebné hodinový signál rekonštruovať
- pre odolnosť voči rušeniu sa vo veľmi rýchlych obvodoch niekedy distribuuje hodinový signál ako diferenciálny signál
