Gorazd Zvonický
Z Wikipédie
| Gorazd Zvonický | |
|---|---|
| slovenský básnik, misionár, pedagóg, prekladateľ a katolícky kňaz | |
| Narodenie | 29. jún 1913 Močarany, Slovensko |
| Úmrtie | 27. júl 1995 Rím, Taliansko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Gorazd Zvonický, vlastným menom Andrej Šándor (* 29. jún 1913, Močarany (dnes Michalovce) – † 27. júl 1995, Rím) bol slovenský básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, misionár, pedagóg, prekladateľ a významný exilový pracovník.
Obsah |
[úprava] Životopis
Vyrastal v chudobnom východoslovenskom maloroľníckom prostredí ako piate z ôsmich detí. Jeho talent a nadanie si všimla významná postava michalovského života - kňaz ThDr. Štefan Hlaváč, ktorý zariadil, aby šiel študovať do kňazského seminára k saleziánom. Večné sľuby saleziánskeho rehoľníka zložil 11. novembra 1940. V roku 1942 zmaturoval v Kláštore pod Znievom a od roku 1944 študoval teológiu vo Sv. Beňadiku a Sv. Kríži nad Hronom. Za saleziánskeho kňaza bol vysvätený 29. júna 1948 biskupom Dr. Štefanom Trochtom. Počas povinnej vojenčiny sa zoznámil s básnikmi Jankom Silanom a Pavlom Ušákom Olivom, ktorí v ňom prebudili záujem o poéziu. Až do násilného zatvorenia biskupského seminára v Trnave (19. mája 1949) pôsobil ako školský radca. Zároveň bol redaktorom časopisu Mládež a misie. V júni 1949 bol menovaný za správcu farnosti v Michalovciach.
V noci z 13. na 14. apríla 1950 sa po zatknutí dostal do izolačného tábora pre duchovných v Podolínci. Tu spolu so stovkami iných rehoľníkov strávil niekoľko tvrdých mesiacov. V auguste 1950 sa mu podarilo z tábora utiecť. 22.októbra 1950 tajne prešiel hranice cez rieku Morava a odišiel do slobodného zahraničia. Po krátkom pobyte v Taliansku odišiel do Buenos Aires v Argentíne. Tu sa aktívne zapojil do práce v Spolku slovenských spisovateľov a Zahraničnej Matice slovenskej. Keď bol v roku 1963 založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vrátil sa do Európy a zapojil sa do práce ústavu. Stal sa redaktorom básnickej edície Lýra, členom predsedníctva Slovenského ústavu v Ríme a profesorom humanitných vied na gymnáziu Antona Bernoláka pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda. Tu pôsobil až do roku 1990. Počas celého svojho pôsobenia v exile spolupracoval s mnohými slovenskými periodikami.
Gorazd Zvonický sa dožil pádu komunizmu. Po dlhých rokoch exilu mohol navštíviť rodné Slovensko, čo pre neho znamenalo obrovskú satisfakciu. Zomrel v Ríme a bol pochovaný v slovenskej hrobke na cintoríne Prima Porta na Via Flaminia. 29. júna 1996 boli jeho telesné pozostatky prenesené na Národný cintorín v Martine.
[úprava] Ocenenia
Za služby talianskej kultúre mu 29. júna 1993 udelil prezident Talianskej republiky vysoké štátne vyznamenanie Rytiersky rad Za zásluhy o Taliansku republiku. Za šírenie mariánskej úcty dostal ocenenie v podobe členstva v inštitúcii Academia Mariana v Ríme.
[úprava] Tvorba
Literárnymi dielami prispieval do viacerých periodík, ako napr.: Rozvoj, Don Bosco, Saleziánske zvesti, Mládež a misie, Slovenské pohľady, Kultúra a iné. Venoval sa najmä písaniu poézie, no pokúšal sa písať i prózu (Okolo kľúčovej dierky, Keď mlčať nie je zlato) a okrem vlastnej tvorby tiež prekladal z taliančiny.
[úprava] Dielo
[úprava] Predexilové diela
- 1943 - Sejba perál, básne o pobyte v trnavskom saleziánskom ústave a kňazskej vysviacke (Trnava)
- 1948 - Mýtnik pred Madonou ((Bratislava)
[úprava] Diela vydané v exile
- 1958 - S ukazovákom na mraku (Buenos Aires)
- 1964 - Prebúdza sa zem (Rím)
- 1965 - Na jubilejné víno (Middleton)
- 1967 - Slnko ma miluje (Rím)
- 1968 - Prekutávam lovištia (Rím)
- 1969 - Len črepy… Výkriky pri invázii. Anno Domini 1968, verše opisujúce tragiku sovietskej okupácie Slovenska, boli preložené aj do taliančiny (Padova)
- 1971 - Mýtnik pred Madonou, druhé vydanie mariánskej zbierky
- 1972 - Okolo kľúčovej dierky, knižná verzia novely
- 1973 - Sejba perál, reedícia prvotiny (Rím)
- 1973 - Rozsievač perál, zborník (Rím)
- 1973 - Na igricovom kare, bibliofília; poetická spomienka na Valentína Beniaka (Lausanne)
- 1978 - Napárať čím viac lyka
- 1985 - Obolus
- 1988 - Smer Mariánska hora
- 1988 - Keď mlčať nie je zlato, polemické eseje pri príležitosti jeho 75. narodenín (Rím)
[úprava] Diela vydané po roku 1989
- 1993 - Chcem sa ti ozvať, výber celoživotnej básnickej tvorby pri príležitosti jeho 80. narodenín (Martin)
- 1993 - Si krajšia, moja vlasť , antológiu poézie Gorazda Zvonického (vydala Zahraničná Matica slovenská)
[úprava] Preklady
- 1974 - Cez pohľad k srdcu, výber z prekladov diela Francesca Petrarcu
- 1979 - Sonety Uga Foscola
- 1975 / 1976 - Hymny na posvätenie času v troch zväzkoch
