Gnosticizmus

Z Wikipédie

Gnosticizmus (= gnóza) je myšlienkový smer rozšírený v prvých troch storočiach nášho letopočtu predovšetkým na Prednom východe. Jeho stúpenci ( gnostici, gr. GNÓSTIKOI) túžili po vyslobodení z tohto sveta a po spáse, t. j. aby sa mohli vrátiť späť, do pôvodného domova všetkého stvorenia (k bohu [gnosticizmus]). Gnosticizmus tvorí súhrn teozofických fantastických špekulácií o pôvode sveta a hriechu, o vykúpení a obnove pôvodnej dokonalosti, na čo nestačí prostá viera (PISTIS), lež potrebné je nevyhnutne vyššie, kozmické poznanie (GNÓSIS).

Gnosticizmus je náboženstvo, ktoré sa objavuje v počiatkoch kresťanskej éry vo forme mnohých oddelenych prudov, ktoré sa niekedy medzi sebou odlišujú. Pre gnosticizmus je typické používanie dvoch mýtov, patriacich vo väčšine prípadov k umiernenému dualizmu: mýtus o ženskom tricksterovi, nebeskej bohyni Sofii, ktorá spôsobí pohromu alebo ťažkosť, ktorá má za následok stvorenie sveta; a mýtus o mužškom tricksterovi, Sofiinom nedochôdčati, ktorý zhotovuje svet buď z akejsi odpornej látky zvanej „voda“ alebo z odpadkov či snov, pochádzajúcich zhora, od pravého Boha. Demiurg sveta sa obyčajne stotožňuje s Bohom Starého zákona. Len v málo svedectvách je vyložene zlý; v rade koptských textov, ktoré sa vyskytujú v zbierkach gnostickych papyrusov, z ktorých najvýznamnejšie sa našli v Nag Hammádí v Hornom Egypte r. 1945, je hlúpy a pyšný, „blázon“. Vo svedectvách, ktoré vzišli z valentínskej gnózy (jej rozkvet spádá do rokov 140-150), sa nevedomý demiurg kajá a stvorenie sveta sa mu odpúšťa.