Frekvenčný multiplex
Z Wikipédie
Frekvenčný multiplex označovaný ako FDM (Frequency-division multiplexing) je forma multiplexovania, pri ktorej sa jednotlivé signály spoločného fyzického média rozlišujú na základe frekvencie vĺn nesúcich informácie.
Staršie telefónne spojenia používali FDM na prenos viacerých hovorov cez jeden fyzický okruh. V takomto prípade bolo 12 kanálov oddelených v odstupoch po 4 kHz a v rozmedzí frekvencií 60 - 108 kHz tvorili jednu skupinu. Päť takýchto skupín mohlo byť multiplexovaných pomocou podobnej metódy do superskupiny umožňujúcej 60 spojení. Moderné telefónne systémy využívajú digitálny prenos, v ktorom je použitý časový multiplex (TDM) namiesto frekvenčného.
Komunikačné kanály používajúce frekvenčný multiplex na odlíšenie viacerých spojení na jednom fyzickom médiu sa označujú FDMA (Frequency-division multiple access).
