František Tóth
Z Wikipédie
Ing. František Tóth (* 9. február 1963, Bratislava – † 13. jún 2006, Šelpice) bol poslancom NR SR a ministrom kultúry Slovenska.
Obsah |
[úprava] Odborná kariéra
- 1987 - absolvoval Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
- 1987-1989 - stredoškolský učiteľ na Gymnáziu na ul. L.Sáru v Bratislave
- 1990-1991 - zástupca riaditeľa na Gymnáziu na ul. L.Sáru v Bratislave
- 1991-2002 - spoluzriaďovateľ a riaditeľ 1. súkromného gymnázia v Bratislave
- 1994–2002 - predseda Asociácie súkromných škôl
[úprava] Stranícka kariéra
- podpredseda Aliancie nového občana (ANO) až do vylúčenia zo strany na mimoriadnom kongrese ANO 11. septembra 2005
- 22. január 2006 - spoločne s ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom a bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva zdravotníctva Alexandrou Novotnou ohlásili založenie novej politickej strany liberálnej orientácie pod názvom Nádej.
[úprava] Politická kariéra
František Tóth bol zvolený v parlamentných voľbách v roku 2002 za poslanca NR SR za ANO. Svoj poslanecký mandát si neuplatnil, pretože bol 24. októbra 2002 menovaný za štátneho tajomníka ministerstva školstva. Počas pôsobenia v tejto funkcii sa viackrát dostal do sporu s ministrom školstva Martinom Froncom z Kresťanskodemokratického hnutia. Kritická situácia vo vedení ministerstva sa vyriešila tým, že ANO nominovala Františka Tótha na post ministra kultúry namiesto Rudolfa Chmela. Prezident republiky menoval Františka Tótha do tejto funkcie 15. júna 2005.
Ako minister kultúry nechal rozposlať všetkým učiteľom základných a stredných škôl osobný list, v ktorom sľúbil riešiť problém ich nízkych platov. Rozposlanie listov vyšlo 700-tisíc korún zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo školstva, politici aj mimovládne organizácie Tótha obvinili, že robí predvolebnú kampaň za štátne peniaze. Tóth sa bránil, že poslal list na Deň učiteľov ako poďakovanie za to, že sa zapojili do projektu kultúrnych poukazov. 5. apríla 2006 bol z funkcie Tóth odvolaný a nahradil ho jeho predchodca Rudolf Chmel.
[úprava] Rozkol v ANO
V auguste 2005, potom ako na verejnosť prenikli informácie o tom, že Pavol Rusko si už v čase keď bol ministrom hospodárstva, požičal 100 miliónov korún od podnikateľa Ľubomíra Blaška, podnikajúceho v jeho rezorte a po nejasných a navzájom si odporujúcich Ruskových vysvetleniach (kauza „zmenky“), ho požiadali koaliční partneri Kresťanskodemokratické hnutie a Strana maďarskej koalície, aby odstúpil z funkcie ministra. František Tóth sa pridal ku skupine čelných predstaviteľov, ktorí ho žiadali, aby tak urobil v záujme strany. Pavol Rusko však demisiu podať odmietol. Potom, ako ho prezident Ivan Gašparovič na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu odvolal z funkcie ministra, Rusko požiadal premiéra o odvolanie „neposlušných“ ministrov za ANO, teda Františka Tótha a Rudolfa Zajaca z vlády. Premiér to odmietol urobiť a koaličné strany vylúčili ANO z koalície a koaličná zmluva tak fakticky zanikla. Poslanecký klub ANO sa rozštiepil na malú skupinku „verných“ Pavlovi Ruskovi a väčšinu „rebelov“ vedených predsedom poslaneckého klubu Ľubomírom Lintnerom, ktorá podporila ministrov Tótha a Zajaca. Pavol Rusko sa rebelov veľmi rýchlo zbavil. Potom, ako sa mu podarilo dostať na svoju stranu stranícke štruktúry, zvolal na 11. septembra 2005 mimoriadny kongres strany. Na kongrese delegáti zmenili stanovy a vylúčili „rebelov“ vrátane podpredsedu Františka Tótha. Po tom nastala v NR SR paradoxná situácia, pretože skupina poslancov okolo Ľubomíra Lintnera, ktorí boli vylúčení z ANO zostali v poslaneckom klube ANO, naopak z klubu vystúpil Pavol Rusko a jemu verné poslankyne. Na druhej strane členmi vlády zostali František Tóth a Rudolf Zajac, ktorí stratili stranícke krytie a ich vlastná strana žiadala ich odvolanie.
Kríza v ANO vyústila aj do kríze celej vládnej koalície. Po vylúčení ANO z koalície síce skupina poslancov okolo Ľubomíra Lintnera podpísala s vládou dohodu o spolupráci, napriek tomu to však koalícia po odchode Pavla Ruska so zvyšnými poslankyňami ANO do opozície, stratila väčšinu v parlamente a ten sa dostal do vážnej krízy, pretože kvôli obštrukcii opozičných poslancov nebol schopný rokovať.
[úprava] V strane NÁDEJ
František Tóth mal výrazný vplyv na príprave školského programu strany Nádej.
[úprava] Smrť
František Tóth tragicky zahynul 13. júna 2006 v obci Šelpice, keď svojím autom vošiel na železničné priecestie bez závor, pričom ho zachytil vlak. V aute bol sám.
