Filozofický postmodernizmus

Z Wikipédie

Filozofický postmodernizmus je filozofická reflexia postmoderny alebo filozofický smer, ktorý sa koncentruje na rozbor postmoderny, v ktorom ako kľúčové významové útvary intervenujú pojmy rozpadu veľkých diskurzov a funkcie malých diskurzov.

Hlavným predstaviteľom filozofického postmodernizmu je Jean-François Lyotard. Tento filozofický smer sa obracia predovšetkým proti optimizmu pokroku a utopickým črtám ideológií. Vychádzajúc z postulátu konca dejín, filozofický postmodernizmus chce otvoriť možnosť slobodne kombinovať prvky minulých teoretických významových útvarov. Zdôrazňuje nevyhnutnosť poprípade ľubovoľnosť fragmentácie a verí v možnosti spájania fragmentov (v protiklde k moderne, ktorá verila v možnosť celostnosti).

Filozoficky postmodernizmus je (seba)decentricitizácia prostriedkami filozofického diskurzu. Predovšetkým ide o deštrukciu etnocentrizmu, logocentrizmu, scientocentrizmu, religionocentrizmu, maskulinocentrizmu.

Postmodernizmus vo filozofii nadväzuje najmä na Nietzscheho, Peirceov, Meadov, Mauthnerov, Heideggerov, Wittgensteinov a štrukturalistický kriticizmus. Ostrie postmodernistického kriticizmu sa zameriava proti rozpojenosti znaku, skutočnosti a myslenia. Postmodernizmus sa usiluje odhaliť kultúrotvornú provenienciu znaku a významotvornosť komunikatívnych procesov spoločestva.

Kultúrnokontextuálne chápanie znakovosti, najlepšie zrejme vystihnuté koncepciami jazykovych hier a diskurzov, poskytlo tie najvýznamnejšie argumenty pre kritiku logocentrizmu a umožnilo novú štrukturáciu základných kategórií poznania/vedenia. S touto revíziou semiotického myslenia súvisí aj objavovanie moderným vedením obchádzaných neduchovných predpokladov vedenia, ktorými sú predovšetkým telo, hlas a písmo. Nadväzuje na Nietzscheho, diskurze (štrukturalizmus/postfreudizmus), všesprítomňujúcej moci hlasu (neoštrukturalizmus) a veľkej diferenciačnej sily písania a textu (neoštrukturalizmus) vytvorilo predpoklady pre hlbšie pochopenie povahy moderného vedenia nielen ako logocentrického, ale aj ako fonocentrického a fallokratického (Jacques Derrida). Tu možno pripomenúť, že jedným zo sociálnych a myšlienkových hnutí spojených s postmodernizmom je aj feminizmus.