Divišov

Z Wikipédie

Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Stredočeský
Okres:	Benešov
Poloha:	s. š. v. d.
Nadmorská výška:	m n.m.
Rozloha:	30,98 km²
Počet obyvateľov:	1428 (2006)
Hustota obyvateľstva:	44 obyvateľov/km²
Nacionále
NUTS 5 (Obec):	CZ0201 529621
ISO 3166-2:CZ:	CZ-ST
PSČ:	257 26
Oficiálne adresy
Adresa:	Obecní úřad Divišov Horní nám. 21-22 257 26 Divišov
Web:	[1]
E-mail:	e-mail

Mestečko Divišov (v latinských textoch Divischovium, v nemeckých Diwischau) sa nachádza medzi mestami Benešov a Vlašim, na 41 km diaľnice Praha-Brno v Posázaví v okrese Benešov. Kataster obce má rozlohu 3098 ha. Obec a jeho okolie tvoria región Divišovsko. Obec Divišov sa skladá z ôsmych miestnych častí - Dalovy, Divišov, Křesice, Lbosín, Měchnov, Radonice, Šternov a Zdebuzeves. V obci bolo registrovaných v roku 2005 celkom 711 domov a 1400 obyvateľov.

[úprava] História Divišova

Divišov bolo poddanské mesto, ktorého založenie spadá do obdobia doby vlády Břetislava I. pred rok. 1130. Zakladateľom obce bol Diviš, člen družiny kniežaťa Břetislava.

Názov obce je v 1. polovici 13. storočia zachytený v podobách Divišov a Divišovice: "1218 ... testis Dyuvis de Dyuviscov ...1219 Diuis de Diuisoviz ..."; potom sa ustálila podoba Divišov. Týmto názvom bolo vyjadrené, že ide o majetok Divišov. Osobné meno Diviš, ktoré je základom názvu mestečka, je českou podobou gréckeho mena Dionýzios, čo znamená „boh vína“, prípadne tiež "božské dieťa"; v češtine je možnosť výkladu tiež ako „divoký“ (asi vplyvom formálnej podoby s prídavným menom divý).

Na mieste dnešnej historickej budovy dekanstva, stávala tvŕdza, okolo ktorej sa začala tvoriť osada. Pred rokom. 1242 založil Zdislav, prvorodený syn Diviša z Divišova, hrad Šternberk (dnešná obec Český Šternberk). Pomenovaný bol po pôvodnom erbe Diviša z Divišova, zlatej osemcípej hviezde na modrom poli. Následne sa teda z Divišovcov stal rod Šternberkov, ktorí vlastnia hrad do dnešných dní. V priebehu roku 1545 bola osada Divišov povýšená na mesto, ktoré získalo privilégiom kráľa Ferdinanda I. na žiadosť Jána Holického zo Šternberku práva trhové (poriadanie sobotných trhov) a hrdelné (trestanie zločincov). Mesto súčasne dostalo znak v podobe zlatej hviezdy, ktorý pripomínal pánov zo Šternberku a mestskú pečať. O pomeroch v Divišove vypovedá aj Smolná kniha z rokov 1617 - 1751, ktorá pretrvala hrozný požiar v roku 1742, kedy takmer celé mesto ľahlo popolom.

[úprava] Kresťanské pamiatky

Divišovský kostol, ktorý bol po prvýkrát v literatúre uvedený v roku 1350, bol pôvodne klasickou gotickou stavbou inšpirovanou vtedajšou španielskou architektúrou. Ako už v Divišove býva zvykom, tak v roku 1742 vyhorel a požiarom boli zničené dokonca aj kostolné zvony. Tri roky po tomto mestskí radní kostol, v ktorom sa nachádza kostolná rodinná hrobka rodu Šternberkov, prestavali v neskoro barokovom štýle a bol uliaty nový zvon, ktorý pomenovali Bartolomej. Vysoká veža vystupujúca ako rivalit zo západného vstupného priečelia bola dokončená až roku 1793.Barokový kostol je jednoloďový s presbytériom ukončeným segmentovo a s pozdĺžnymi prístavkami ( oratórium a zákristia ). Loď má strop s fabiónom, presbytérium sklenuté plackou a v závere lunetami. Vnútorné zariadenie bolo sem dané z iných kostolov, kaplniek a chrámov (napr. z Karlovho chrámu v Prahe rano barokový stĺpový oltár , v nástavku s kópiou Madony Ara coeli z roku 1760, stĺpový pozlátený oltár sv. Kríža z roku 1687 a stĺpový oltár sv. Václava z roku 1661; z kláštorného chrámu sázavského rámový oltár sv. Prokopa s veľkolistým akantom, z doby okolo roku 1700).

Drevená kazateľnica je z roku 1751. Vtedajšie barokové kazateľnice prevzali polygonálnu formu neskoro gotických a renesančných ambón a zachovali tiež tradičné rozdelenie na rečnisko s vchodom zväčša zo strany a na vlastnú striešku, na ktorej vrcholila plastická výzdoba. Rečnisko je architektonicky členené pilastrami a stĺpikmi, ďalej zdobené plastikami a reliéfmi. Na vydutom rečnisku je medzi vojnovými trofejami a rokajovou výzdobou plastický aliančný znak majiteľov českošternberského panstva Františka A. z Roggendorfu a Barbory Márie, rodenej z Götzenu. Barokové sošky nad spovednicou sú z prvej štvrtiny 18. storočia. Na vonkajšej stene zákristie sú zasadené tri hlboko zošlapané figurálne náhrobníky, . Na jednom je postava rytiera so šternberským znakom, na ostatných dvoch ženské postavy so znakom rodu pánov z Říčan. Pochádzajú z konca 16. storočia.

Druhou pamiatkovou budovou je barokové dekanstvo naproti kostola, obytná poschodová budova s manzardovou strechou, stredná časť priečelia má bosované lizény. Celkový vtedajší pohľad na mestečko z vtáčej perspektívy od juhu zachytil v kresbe Antonín F. Zástera v roku 1753.

Teraz je tu pochovaná Eliška, dcéra kráľa Jiřího z Poděbrad, pretože jej matka Kunhuta, prvá manželka Jiřího z Poděbrad bola rodená zo Šternberku. V kostole sa nachádza aj populárna kópia obrazu Panny Márie Divišovskej z rímskeho kostola Ara coeli.

[úprava] Židovské pamiatky

Vedľa kresťanského a prevažujúceho protestanstského ľudu žili do 20. storočia v Divišove aj Židia, ktorí si postavili svoju modlitebňu - synagógu. Prvé zmienky o židoch nájdeme v roku 1685, v 18.storočí tu žilo 10 rodín a najviac v roku 1888 - už celkom 133 osôb. Za prvej republiky počet židov klesol na 20 osôb žijúcich prevažne v dnešnej Šternberskej ulici okolo synagógy vystavané v neskoro klasicistickom štýle s polvalcovou apsidou. Bohoslužby sa konali cca do 30. rokov 20. stor. Interiér osvetľuje menší mosadzný a zaujímavý veľký železný klasicistický luster a rad nástenných svietidiel. Hlavný priestor zaberajú dva rady s 10 lavicami pre 5-6 osôb (celkom 120 mužských sedadiel). Pavidelné ohoslužby sa tu konali až do tridsiatych rokov 20.storočia, pred druhou svetovou vojnou iba počas hlavných sviatkov. V roku 1935 bolo všetko kostolné zariadenie prevezené do Benešova. Po roku 1950 bola budova adaptovaná na kaderníctvo, vonkajší vzhľad bol zachovaný a v dnešnej dobe je kompletne opravená a sídli v ňom múzeum mapujúce život židovského osídlenia v regióne Divišovsko. Pri obnove divišovskej synagógy bol prevedený archeologický a reštaurátorský prieskum, ďalej zistená pôvodná keramická dlažba, v sutiach vovnútri nájdená časť pôvodného železného lustra. Stavba je veľmi dobre zachovaná, asi chýbajú iba Dávidove hviezdy na streche a pôvodný nápis nad vstupom.

Rabíni a správcovia synagógy:

1852 - 1860 - Lazar Freund
1893 - 1905 - Henrich Schwarzkopf
1906 - 1912 - Rudolf Glaser z Ledče
1913 - 1917 - Mojžiš Reither

potom nepravidelne zachádzali do obce rabíni:

Adolf Loewy z Uhlířských Janovic
Alois Schircus z Uhlířských Janovic a
Rudolf Blán

Starostovia židovskej náboženskej obce:

1892 - 1910 - Vilém Meisl
1911 - 1916 - doktor Alfréd Kafka
1924 - 1939 - Karel Justitz

Svojich mŕtvych pochovávali na židovskom cintoríne za mestom od roku 1776. Dnes je možné tento cintorín s barokovými a klasicistickými náhrobkami nájsť pri dialničnom zjazde Šternov. Druhá svetová vojna znamenala koniec židovského obyvateľstva v Divišove.

[úprava] Obchod a priemysel

Na konci 19.storočia tu vznikla továreň na výrobu a spracovanie sametu, ktorej plyše a samety boli na svetovej výstave vo Francúzsku na prelome storočia vysoko ocenené. Tri roky po II. svetovej vojne založil Jaroslav Simandl továreň na pretekárske motocykle značky Jawa (pôvodne ESO). V roku 1995 začala ďalšia etapa výstavby rodinných domov na východnom okraji obce v lokalite Vrcha (Vrchy). V roku 2004 došlo k plynofikácii a ku stavbe kanalizácie v celej obci.

[úprava] Externé odkazy

oficiálna prezentácia obce Divišov

Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

		Mestá a obce okresu Benešov
Benešov \| Bernartice \| Bílkovice \| Blažejovice \| Borovnice \| Bukovany \| Bystřice \| Ctiboř \| Čakov \| Čechtice \| Čerčany \| Červený Újezd \| Český Šternberk \| Čtyřkoly \| Děkanovice \| Divišov \| Dolní Kralovice \| Drahňovice \| Dunice \| Heřmaničky \| Hradiště \| Hulice \| Hvězdonice \| Chářovice \| Chleby \| Chlístov \| Chlum \| Chmelná \| Chocerady \| Choratice \| Chotýšany \| Chrášťany \| Jankov \| Javorník \| Ješetice \| Kamberk \| Keblov \| Kladruby \| Kondrac \| Kozmice \| Krhanice \| Krňany \| Křečovice \| Křivsoudov \| Kuňovice \| Lešany \| Libež \| Litichovice \| Loket \| Louňovice pod Blaníkem \| Lštění \| Maršovice \| Mezno \| Miličín \| Miřetice \| Mnichovice \| Mrač \| Načeradec \| Nemíž \| Nespeky \| Netvořice \| Neustupov \| Neveklov \| Olbramovice \| Ostrov \| Ostředek \| Pavlovice \| Petroupim \| Popovice \| Poříčí nad Sázavou \| Postupice \| Pravonín \| Přestavlky u Čerčan \| Psáře \| Pyšely \| Rabyně \| Radošovice \| Rataje \| Ratměřice \| Řimovice \| Sázava \| Sedlec-Prčice \| Slověnice \| Smilkov \| Snět \| Soběhrdy \| Soutice \| Stranný \| Strojetice \| Struhařov \| Střezimíř \| Studený \| Šetějovice \| Tehov \| Teplýšovice \| Tichonice \| Tisem \| Tomice \| Trhový Štěpánov \| Třebešice \| Týnec nad Sázavou \| Václavice \| Veliš \| Vlašim \| Vodslivy \| Vojkov \| Votice \| Vracovice \| Vranov \| Vrchotovy Janovice \| Všechlapy \| Vysoký újezd \| Xaverov \| Zdislavice \| Zvěstov \|