Daniel Gabriel Lichard
Z Wikipédie
| Daniel Gabriel Lichard | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 17. január 1812 Slovenská Ľupča, Slovensko |
| Úmrtie | 17. november 1882 Skalica, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Daniel Gabriel Lichard (* 17. január 1812, Slovenská Ľupča - † 17. november 1882, Skalica) bol slovenský spisovateľ, učiteľ, prvý slovenský profesionálny novinár, vydavateľ, jeden zo zakladateľov slovenskej odbornej terminológie a jedna z najväčších osobností slovenskej národnej minulosti.
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodil sa v rodine evanjelického farára a vzdelanie získaval v Slovenskej Ľupči, v rokoch 1821 - 1823 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, v rokoch 1823 - 1828 na lýceu v Kežmarku a v rokoch 1828 - 1834 v Bratislave. Tu sa stal spoluzakladateľom a aktívnym členom „Literárnej jednoty“ pri Ústave reči a literatúry československej na evanjelickom lýceu, z ktorej vzniklo pod vedením Ľudovíta Štúra významné národné hnutie. Neskôr pokračoval v štúdiu na teologickej fakulte vo Viedni, kde študoval v rokoch 1834 - 1837, no kňazom bol len krátky čas. Centrom jeho záujmu sa stalo novinárstvo, ekonomika, prírodné vedy a ich popularizácia. V rokoch 1838 - 1844 bol profesorom na lýceu v Banskej Štiavnici, kde vyučoval aj matematiku a fyziku, ale od roku 1847 sa už profesionálne venoval novinárstvu. V roku 1847 vydal prvý ročník svojho kalendára Domová pokladnica, potom nasledovali Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život.
[úprava] Charakteristika
Rozsah publicistickej činnosti Daniela Licharda je úctyhodný. Len počet článkov, ktoré napísal, odhaduje sa na viac ako 5000. Ak si uvedomíme, že Lichard od roku 1847 až do svojej smrti v roku 1882, teda skoro úplných 35 rokov sa venoval výlučne spisovateľstvu a novinárstvu, nájdeme aspoň čiastočné vysvetlenie ako mohol po sebe zanechať takú rozsiahlu prácu. Bol to prvý profesionálny slovenský novinár. Hovorievalo sa o ňom, že za tieto roky neprešiel ani jediný deň, v ktorom by niečo nebol napísal. „Lichardove dielo, to je celá bibliotéka písaná jedným perom. Trinásť veľkých kníh, asi 35 menších, 35 ročníkov časopiseckých a nesčíselné menšie práce po iných vydaniach. Dohromady činili by jeho diela skoro 90 zväzkov rozličnej veľkosti“, hovorí v nekrológu o ňom Svetozár Hurban-Vajanský.
Daniel Lichard bol všestranným ľudovýchovným, organizátorským pracovníkom a publicistom. V kruhu štúrovcov sa stal významným popularizátorom vedeckých poznatkov, popredným priekopníkom spisovnej slovenčiny, tvorcom a propagátorom slovenskej odbornej terminológie. Stal sa priamym zástupcom znamenitého Juraja Fándlyho, Gašpara Fejerpatakyho-Belopotockého, Juraja Palkoviča a iných vo vydávaní ľudovýchovnej a popularizačnovedeckej literatúry, brožúr, kalendárov, časopisov, novín a pod. Bol po dlhé roky propagátorom družstevného hnutia, zakladateľom pomocných pokladníc, obilných skladov a iných svojpomocných spolkov, v pravom slova zmysle učiteľom ľudu, jeho radcom pri výnosnejšom hospodárení, „gazdom nad gazdov“, ako ho bol výstižne pomenoval Pavol Országh-Hviezdoslav. Účinne spájal teóriu s praxou, hlásal a propagoval technický pokrok, ktorý napomáhal hospodárskej prosperite slovenských remeselníkov a drobných obchodníkov. Jeho novinárske dielo patrí ku klasickým hodnotám dejín slovenského novinárstva. Z novotvarov, ktoré vo svojich prácach využíval, sa trvalou súčasťou živého jazyka stali napríklad slová rušeň, škripec, náradie, tekutina a veľa iných.
[úprava] Tvorba
Prvé básnické pokusy začal písať v čase štúdií vo Viedni a uverejňoval ich v časopisoch Plody (1836) a Hronka (1837). Neskôr sa venoval najmä náučnej literatúre a novinárstvu. Z jeho rozsiahlejších prác spomenieme gramatiku talianskej reči - je to prvá učebnica taliančiny, ktorú napísal Slovák. Zaujímavá je aj jeho príručka matematiky, ktorá sa užívala za jeho života i dlhé roky potom na stredných školách horného Uhorska. Jeho najobsiahlejšou prácou popularizujúcou prírodné vedy a nové, pokrokové formy hospodárenia je dvojdielna Slovenská obrázková čítanka hospodárska z roku 1882 - akási suma jeho celoživotných znalostí z tejto oblasti. Veľkou pomocou roľníkom boli aj jeho brožúry rôznorodého obsahu: Poučenie o cholere, Naše nové peníze (1858), Rozhovory o Matici slovenskej, Malý gazda (1867, 1869, 1870, 1875), Malá gazdiná (1871, 1877) a Malý účtovník (1874). Veľkej obľuby medzi dedinským ľudom a slovenskými maloburžoáznymi vrstvami dosiahli jeho kalendáre (v skutočnosti skôr ľudové encyklopédie). Bola to predovšetkým Domová pokladnica (1847 - 1851). Na Domovú pokladnicu nadviazal kalendár Časník (1856 - 1858), v rokoch 1865 - 1883 znova Domová pokladnica a v rokoch 1867 - 1868 Slovenský kalendár. Zredigoval tiež dva ročníky reprezentačného Matičného kalendára.
[úprava] Novinárska činnosť
Svoju novinársku činnosť začal roku 1848 vydávaním Novín pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, ktoré však vychádzali len pol roka. Po revolúcii roku 1849 krátko vydával politické noviny Slovenskí pozorňík s prílohou Žitva, ktorá mala podtitul Listy pre ľud hospodársky. Skoro trinásť rokov bol redaktorom viedenských Slovenských novín a takmer dvadsať rokov vydával najvýznamnejšie slovenské hospodárske noviny minulého storočia Obzor (1863 - 1882). V tomto prehľade pravda, nespomíname jeho príspevky v iných slovenských ale aj v cudzojazyčných novinách a časopisoch.
[úprava] Dielo
[úprava] Knižné diela
- 1837 - Gramatica linguae italicae... (Viedeň)
- 1842 - Mathematikai előcsarnok (Bratislava)
- 1845 - Reč oltární... (Bratislava)
- 1846 - Kratičký obsah učení křesťanského... (Skalica)
- 1849 - Poučení o cholere (Skalica)
- 1858 - Naše nové peníze (Viedeň)
- 1865 - Rozhovory o Matici slovenkej (Viedeň)
- 1867 - Malý gazda (Skalica)
- 1871 - Malá gazdiná (Skalica)
- 1874 - Malý účtovník (Skalica)
- 1882 - Slovenská obrázková čítanka hospodárska, I. a II. diel (Martin)
[úprava] Ostatné diela
- 1847 / 1851 a 1863 / 1864 - Domová pokladnica, kalendár
- 1856 / 1858 - Časník, kalendár
- 1865 / 1883 - Slovenský kalendár
- 1866 / 1867 - Národný kalendár
