Dalimír Hajko
Z Wikipédie
Dalimír Hajko (* 5. júl 1944, Mýtna) je slovenský vedec v Slovenskej akadémii vied.
[úprava] Životopis
Narodil sa v Mytnej v rodine kníhkupca. Od útleho detstva však žil v Bratislave, kde vychodil základnú školu a v roku 1961 zmaturoval na gymnáziu. Po maturite rok pracoval ako asistent réžie v Československom rozhlase v Bratislave, potom sa zapísal na štúdium filozofie a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Štúdium ukončil v roku 1967. Po vysokoškolských štúdiách sa stal vedeckým pracovníkom Ústavu filozofie a sociológie SAV, odkiaľ roku 1986 prešiel do Literárnovedného ústavu SAV. Od roku 1991 bol redaktorom Slovenského rozhlasu, v súčasnosti vedie literárnokritický a vedecký výskum v Národnom literárnom centre.
[úprava] Vedecké práce
- Knižne debutoval filozofickými esejami Rozpätie dňa - 1975, v ktorých sa zamýšľa nad viacerými možnosťami a aspektmi formovania harmonickej osobnosti na konci 20. storočia, pričom zdôrazňuje potrebu rovnováhy rozumovej a citovej oblasti, do ktorej patrí aj viera.
- Na svoj debut nadväzuje v knihe Rozpätie dna a noci - 1992. Zamýšľa sa v nej nad spôsobmi dosahovania harmónie v človeku, pričom zdôrazňuje princípy kresťanského humanizmu a viery v dobro človeka.
- Knihy Niekoľko inšpirácií - 1976 a Sondy - 1977 sú súbormi esejí a literárnofilozofických reflexií nad literárnou tvorbou i konkrétnymi dielami niektorých slovenských prozaikov a básnikov vtedajšej mladej a strednej generácie.
- Kniha Filozofia a socialistická kultúra - 1979 je analýzou vzťahu kultúry a civilizácie, problému kultúrnej hodnoty, otázky pokroku v kultúre a ďalších problémov z oblasti filozofie kultúry.
- V štúdii Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku - 1986 skúma genézu vývoja tohto filozofického myslenia a jeho prejavov i vplyvu na slovenskú spoločnosť.
- Dielo Tvorcovia veľkých myšlienok - 1987 je súborom biografických esejí o najvýznamnejších predstaviteľoch filozofického myslenia v dejinách ľudstva.
- Kniha esejí Okamihy poézie - 1990 je zbierkou filozofujúcich literárnych reflexií o zmysle umeleckej tvorby a význame poézie v každodennom živote človeka.
- Vyrovnávaním sa s myšlienkovým odkazom existencialistickej filozofie v literárnom kontexte je kniha Existencia v literatúre - 1996.
- Významnej osobnosti modernej slovenskej poézie sa venoval v monografii Jan Stacho - 1998.