Bojnický zámok
Z Wikipédie
Bojnický zámok je romantický zámok, s čiastočne ponechaným pôvodne gotickým a renesančným základom hradu. Je dobre viditeľný z veľkej časti horného Ponitria, leží na severnom okraji mestečka Bojnice.
Obsah |
[úprava] História
Archívne doložené správy o hrade, respektíve o hradisku siahajú do začiatku 12. storočia. S určitosťou išlo o kamenný hrad. Prvý známy feudálny majitelia boli synovia veľmoža Kazimíra z rodu Hont-Poznan, ktorí sa spolčili s Matúšom Čákom Trenčianskym. Hrad vzápätí prešiel do jeho rúk. Po jeho smrti bol kráľovským majetkom a ako taký viackrát menil majiteľov, patril významným feudálom obdobia gotiky a renesancie. Najskôr Gilethovcom, Ladislavovi z Opole, pánom z Jelšavy a napokon Noffryovcom, ktorý hrad rozšírili a opevnili. Po ich vymretí pripadol Jánovi Korvínovi a po ňom Zápoľskovcom, ktorí ho vlastnili od konca 15. storočia až do roku 1526. Hrad prešiel do rúk Thurzovcov, z nich František hrad podstatne rozšíril a opevnil.
Dnešný vzhľad zámku najviac ovplyvnili Pálffyovci, ktorí ho vlastnili nepretržite od roku 1643 až do prvej ČSR, keď ho kúpil Baťa. Z nich posledný Ján Pálffy hrad prestavoval až do svojej smrti a sústredil sa aj na zberateľskú činnosť - skupoval predmety vystavované na európskych dražbách. Zanechal po sebe vzácne komponovaný súbor hradného komplexu s prepracovanou siluetou, architektonický celok vyrastajúci z prírodného prostredia s bohatou zbierkou umeleckohistorických predmetov.
Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945, bol Bojnický zámok zoštátnený. O päť rokov neskôr, dňa 9. mája roku 1950 zámok vyhorel. Na náklady štátu sa odstránili následky požiaru a previedla celková obnova zámku. Súčasne sa rozhodlo, že tu bude inštalované múzeum. Tak až 42 rokov po smrti Jána Pálffyho sa splnilo jeho prianie. Zámok je prístupný verejnosti. V päťdesiatych rokoch bola objavená pod zámkom jaskyňa, ktorá je súčasťou jeho prehliadky.
[úprava] Súčasný stav
Prvú vážnejšiu prestavbu urobili Noffryovci, po nich hrad prestavali Thurzovci a dali mu podobu viditeľnú na kresbách a rytinách hore. Posledný stavitelia boli Pálffyovci. Podobne ako aj na ostatných svojich stavbách v krajine, začali s výraznou ranobarokovou stavebnou činnosťou, ktorú pre jej vysokú umeleckú hodnotu rešpektovali aj neskoršie prestavby a úpravy. Ide predovšetkým o barokovú kaplnku z 1662 s výraznou štukovou klenbou doplnenou figurálnou freskou s náboženskými motívmi a o nové obytné budovy situované do niekdajšieho predhradia. Viac sa o tejto prestavbe dozviete tu! Posledným feudálnym majiteľom, ktorého stavebná činnosť dala zámku jeho dnešný vzhľad, bol Ján Pálffy, ktorý začal hrad prestavovať v r.1889. Až do svojej smrti r.1908 sa tvorivo zúčastňoval prestavby. Inšpiroval sa predovšetkým monumentálnymi stredovekými európskymi architektúrami Talianska a Francúzska (najmä z údolia rieky Loire).
Typickú siluetu romantickej predstavy stredovekého hradu charakterizuje značne prečlenená hmota sústredená okolo najstaršieho jadra budov - mohutnej obytnej veže. Siluetu zvýrazňujú strmé strechy palácov, kaplnky a veží. Romantickú predstavu stredovekého hradu dotvárajú aj detaily, ako je riešenie otvorov, portálov, stien, atík a kovaných detailov. Hrad sa stal neoddeliteľnou súčasťou koncepcie okolitého parku a priľahlého lesoparku, ktoré tvoria jeho pôsobivú kulisu.
[úprava] Okolie
Prírodné prostredie a atraktívnosť zámku podčiarkuje aj priľahlý zámocký park s mohutnými exemplármi stromov a vzácnou zhruba 700 ročnou lipou pred vchodom do zámku (je pravdepodobne najstarším stromom na Slovensku, momentálne radikálne ošetrená). Súčasťou zámockého parku je aj priestranná zoologická záhrada sústreďujúca mnohé vzácne exempláre cudzokrajnej fauny. Park pokračuje lesoparkom v Strážovských vrchoch.
[úprava] Externé odkazy
[úprava] Zdroj
- Zámky.sk Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
