Bádenská škola novokantovstva
Z Wikipédie
Bádenská škola novokantovstva alebo juhozápadná škola novokantovstva bola jedna z novokantovských škôl počiatku 20. storočia, ktorá sa vyznačovala predovšetkým kontrapozíciou historickej a prírodovedeckej metódy. Hlavnými predstaviteľmi bádenskej školy boli Wilhelm Windelband a Heinrich Rickert.
Bádenská škola rozvíjala svoju činnosť v bádenskom Freiburgu, Heidelbergu a Štrasburgu.
Bádenská škola na rozdiel od marburskej školy aplikovala idealizmus a transcendentálnu metódu predovšetkým na duchovné vedy a filozofiu kultúry. Nepopierala, pravda, význam teórie poznania, ale dôraz jednako len kládla na otázky hodnoty, čiže toho, čo a ako má byť.
História je veda o individuálnych faktoch vývoja, ktoré majú kultúrny význam; prirodné vedy sa zaoberajú opakujúcimi sa a všeobecnými zákonitosťami prírodných javov.
Pojmy sú myšlienkovým pretvorením reality, podriadeným apriórnym princípom: v prirodných vedách je dôraz na poznaní všeobecného, v histórii na poznaní individuálneho.
Bytie (Sein) stojí proti tomu, čo má byť (Sollen).
[úprava] Predstavitelia
- Bauch, B.
- Cohn, J.
- Hessen, S.
- Kroner, R.
- Emil Lask
- Hugo Münsterberg
- Heinrich Rickert
- Wilhelm Windelband
[úprava] Pozri aj
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
