Aureolus (proticisár)
Z Wikipédie
Aureolus alebo Manius Acilius Aureolus bol uzurpátorom rímskeho trónu, ktorý sa v roku 268 po Kr. vzbúril proti cisárovi Gallienovi v Miláne.
Aureolus, pôvodom z Dácie, dosiahol za Valerianovej a Gallienovej vlády hodnosť dux equitum, čo z neho urobilo jedného z najvýznamnejších vojvodcov ríše. Roku 260 prispel ako Gallienov podriadený veliteľ k porážke uzurpátora Ingenua pri Murse, roku 261 riadil už bez cisárovej osobnej účasti operáciu proti uzurpátorovi Macrianovi v Illyriku. Neskôr sa usadil v Miláne, kde bol zriadený hlavný stan ťažkej jazdy, ktorá mu od konca päťdesiatych rokov podliehala.
Začiatkom roku 268 prešiel Aureolus nečakane na stranu vzdorocisára Postuma, dal pre neho v Miláne raziť mince a vyprovokoval tak novú občiansku vojnu. Cisár Gallienus musel rýchlo prerušiť vojnu s Gótmi, vtrhol s početnou armádou do Itálie, počas obliehania Milána však jeho velitelia Heraclianus, Claudius a Aurelianus zosnovovali sprisahanie, pri ktorom prišiel o život. Nový cisár Claudius II. dal Aureola, ktorý asi v auguste alebo v septembri 268 prijal cisársky titul, so súhlasom vojakov zlikvidovať.
