Alexander Rudnay

Z Wikipédie

Alexander Rudnay (* 4. október 1760, Svätý Kríž (dnes Považany) – † 13. september 1831, Ostrihom) bol slovenský katolícky kňaz, biskup a kardinál.

[úprava] Život

Študoval na gymnáziu v Nitre, na Emerikáne v Bratislave, filozofiu v Trnave, teológiu v Budíne a v generálnom seminári v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal 12. októbra 1783 v Trnave, a začiatkom apríla 1784 bol promovaný za doktora teológie. V januári 1785 nastúpil za kaplána do Častej. Neskôr pôsobil v Hronskom Beňadiku, v Trnave a v Krušovciach. V roku 1805 sa stal ostrihomským kanonikom. V r.1806 rektorom kňazského seminára v Trnave a profesorom teológie, r. 1808 titulárny biskup, ostrihomský generálny vikár, miestodržiteľský radca, V roku 1816 bol ustanovený za sedmohradského biskupa so sídlom v Alba Iulii. V decembri roku 1819 dostal Alexander Rudnay pápežskú bulu o svojom menovaní za ostrihomského arcibiskupa a primasa. Na žiadosť samého panovníka (1820) sa presťahoval spolu s kapitulou z Trnavy do Ostrihomu. Bol členom Panskej tabule, tajomník kráľovskej kancelárie a člen Tajnej rady. Bol stúpencom viedenského dvora a podporoval rozvoj kultúry Slovákov. V roku 1828 ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála (z tej doby pochádza aj jeho výrok „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem“).

[úprava] Dielo

Osvietenský vzdelanec, cirkevný a národný dejateľ, člen a mecenáš Slovenského učeného tovarišstva, založeného r. 1792 Antonom Bernolákom v Trnave, podporovateľ bernolákovcov a slovenského národného hnutia.

Alexander Rudnay bol jedným z tých príslušníkov vysokej cirkevnej hierarchie šľachtického pôvodu, ktorí sa uvedomele hlásili k slovenskej národnej príslušnosti.

V roku 1822 ako arcibiskup, knieža primas Uhorska začal budovať ostrihomskú katedrálu. Sám na jej stavbu prispel 800 tis. forintami.

V roku 1833 vyšla v Jelinkovej tlačiarni v Trnave kniha „Kázne príhodné, ai iné, to gest 82 Reči duchowních od nebohého Arcibiskupa Ostrihomského w Krušovách nekdi predneseních a wlástnú Rukú spísaních“. Autor ich písal v období od r. 1778 do r. 1805.