Ahinsa

Z Wikipédie

Ahinsa (zriedkavo alebo po česky ahinsá; sanskr. अहिंसा – ahimsá) je neubližovanie, vyhýbanie sa ubližovaniu; etické pravidlo neubližovať živým tvorom je príznačné pre mentalitu Indov a môžeme ho nájsť v najrozličnejších filozofických i náboženských učeniach Indie, napr. v joge, v džinizme apod.

Ahinsu uplatňoval Mahátma Gándhí pri procese získavania nezávislosti Indie.

[úprava] Ahinsa v joge

V joge je ahinsa neubližovanie, vyhýbanie sa ubližovaniu, ktoré je jednou z príčin narušenia vnútornej rovnováhy človeka.

Nikto nemá rád, keď mu niekto ublíži - či už slovom, alebo činom - a preto nosí v sebe hlboko zafixovaný poznatok, že ubližovanie je zlé. Ak ublíži on sam, dostáva sa do rozporu sám so sebou: robí niečo, s čím sám nesúhlasí. Takéto klesnutie vo vlastných očiach, zhoršenie mienky o sebe samom vedie k zníženiu úrovne duševnej pohody, k nepokoju, nervozite a zlosti. Aj zlá myšlienka, ktorú v sebe živíme, nás tiesni, stojí nás mnoho energie. Preto by sme sa takým myšlienkam mali všemožne brániť, neposkytovať im živnú pôdu, nerozvíjať ich. Netreba si to však vysvetľovať ako násilné potláčanie vnútorného nutkania k zlosti a agresivite. To by mohlo viresť len k vystupňovaniu napätia. Lepšie je pokúsiť sa posúdiť svoj postoj z pohľadu nezainteresovaného pozorovateľa, porovnať si, ako sa tento postoj zhoduje s našou predstavou o ušľachtilom ľudskom konaní. Vždy môžeme proti zlej myšlienke postaviť myšlienku dobrú, vzdať sa prvej a stotožniť sa s druhou. Netreba sa o niekom vyslovovať, že je zlý, ale že je nevedomý. Zlosť a agresivita sú prejavom nedostatku poznania. Človek neustále intenzívne bojuje so svojimi živočíšnymi pudmi. Miera pokroku ľudstva sa nemeria dokonalosťou techniky a materiálnym blahobutom, ale stupňom oslobodenia spod nadvlády živočíšnych pudov, ktoré sa vo svete ľudí stále ešte prejavujú formou násilia a vojen. Ahinsa je akt mierumilovnosti, prejav zvládnutia najnebezpečnejšieho pudu živocišnej ríše - agresivity.