Žľaza

Z Wikipédie

O rastlinných žľazách pozri žľaza (rastliny).

Žľaza (glandula) je orgán živočíšneho alebo ľudského tela tvorený žľazovým epitelom.

Obsah

1 Delenie
- 1.1 Jednobunkové žľazy
- 1.2 Mnohobunkové žľazy
2 Externé odkazy

[úprava] Delenie

[úprava] Jednobunkové žľazy

Najjednoduchším prípadom sú jednobunkové žľazy, ktoré môžu byť roztrúsené v epiderme (máloštetinavce, ryby, larvy obojživelníkov) alebo v epiteli dýchacích ciest (pohárikovité bunky).

[úprava] Mnohobunkové žľazy

Súbor žľazových buniek vytvára mnohobunkovú žľazu. Najjednoduchší typ je tvorený plochou vrstvou žľazových buniek - napríklad krycí mucinózny epitel steny žalúdka. Ak sa súbor žľazových buniek vliači pod povrch epitelu vzniká intraepitelová (endoepitelová) žľaza. Ak vnorenie zasahuje až do hlbších, pod epitelom sa nachádzajúcich tkanív, vzniká exoepitelová žľaza.
Exoepitelové žľazy sa podľa tvaru sekrečných dutín a stupňa členitosti ich vnútorného priestoru delia na:

Tubulózne (trubicovité) žľazy – sekrečné dutiny majú trubicovitý tvar. Môžu byť jednoduché alebo rozvetvené. Niekedy sa trubica stáča do klbka (potné a pachové žľazy cicavcov). V takom prípade hovoríme o stočenej (klbkovitej) žľaze.
Alveolárne (vreckovité) žľazy – sekrečné dutiny majú tvar vrecka (alveoly), alebo acínusu (vrecka, ktoré nasadá na veľmi tenký vývod). Môžu byť jednoduché alebo rozvetvené. Rozvetvené alveolárne žľazy sa skladajú z viacerých alveolov alebo acínov, ktoré ústia do jedného spoločného vývodu (mazové žľazy stavovcov).
Zložené (tuboalveolárne) žľazy – na spoločný vývod naväzuje viac rozvetvených jednotiek. Takýmto spôsobom vznikajú tubuloalveolárne žľazy (mliečne žľazy cicavcov).

Sekréty zo žliaz môžu byť odvádzané pomocou vývodu, vtedy hovoríme o exokrinných žľazách (žľaza s vonkajším vylučovaním) - vylučuje exkrét. Ak je sekrét priamo vylučovaný do okolia bunky, vtedy hovoríme o endokrinných žľazách (žľaza s vnútorným vylučovaním) - vyučuje tzv. inkrét alebo hormón.

Podľa toho, akým spôsobom vystupuje sekrét z tela žľazovej bunky, rozlišujeme nasledujúce druhy sekrécie:

Holokrinná – bunka hromadí sekrét a potom sa rozpadá, čím sa sekrét uvoľňuje a bunka hynie.
Apokrinná – apikálna časť bunky sa plní sekrétom. Potom sa táto časť oddelí a odchádza spolu so sekrétom. Zostávajúca časť bunky s jadrom zostáva zachovaná, postupne dorastá a celý cyklus sa opakuje.
Ekrinná (merokrinná) – bunka vylučuje sekrét bez svojho poškodenia prostredníctvom exocytózy alebo difúzie.

U bezstavovcov veľmi významnú úlohu plnia žľazy produkujúce feromóny, ktoré slúžia hmyzu na vzájomnú komunikáciu. Často sa vyskytujú tzv. repelentné žľazy produkujúce fenoly a chinóny (Heteroptera, Diplopoda a i.). Niektoré ulitníky (rod Dolium) produkujú až 4 % kyselinu sírovú.