Štefan Novoveský

Z Wikipédie

doc. PhDr. Štefan Novoveský, CSc. (* 1. júl 1917, Spišská Nová Ves-Hnilčík – † 24. marec 1984, Nitra) bol slovenský matematik a pedagóg.

Narodil sa 1. júla 1917 v Spišskej Novej Vsi-Hnilčíku. Roku 1937 absolvoval učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi. Kvalifikáciu pre meštianske školy nadobudol vykonaním skúšok roku 1942 v Bratislave. V rokoch 1948– 1951 študoval popri zamestnaní učiteľstvo matematiky a fyziky na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (dnes Univerzita Komenského), v rokoch 1952– 1956 učiteľstvo matematiky a fyziky pre stredné všeobecnovzdelávacie a odborné školy na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Roku 1966 sa na Karlovej univerzite v Prahe habilitoval v odbore teória vyučovania matematiky. Titul PhDr. získal roku 1977, vedeckú hodnosť kandidáta pedagogických vied r. 1978. Absolvoval sedem krátkodobých študijných a prednáškových pobytov prevažne v stredoeurópskych krajinách. Pôsobil na všetkých stupňoch školskej sústavy. Na ľudových a meštianskych školách vyučoval v rokoch 1937– 1950: v Prešove ( 1937– 1938), Beluši ( 1938), Spišskom Podhradí ( 1938/39), Varíne ( 1939/40), Maríkej-Kátline ( 1940/41), Brvništi ( 1941– 1946), Šuranoch ( 1946– 1950). V rokoch 1950– 1952 bol stredoškolským profesorom na II. gymnáziu v Nitre, v rokoch 1952– 1959 profesorom a zástupcom riaditeľa na pedagogickej škole v Nitre. Od roku 1959 pôsobil na pedagogickom inštitúte, neskôr pedagogickej fakulte v Nitre ako odborný asistent, zástupca docenta a od roku 1966 ako docent. V rokoch 1959– 1960 bol vedúcim katedry prírodných vied, 1960– 1963 vedúcim katedry matematiky, fyziky a zemepisu, 1963– 1977 vedúcim katedry matematiky. V rokoch 1964– 1972 bol prodekanom fakulty. Bol popredným slovenským odborníkom v teórii vyučovania matematiky na základných školách. Zaoberal sa problematikou obsahu vyučovania matematiky, modernizácie a efektivizácie metód vyučovania a objektivizácie hodnotenia. Osobitne sa venoval otázkam výchovného pôsobenia vo vyučovaní matematiky. Bol autorom a spoluautorom 4 knižných publikácií, 8 vysokoškolských učebných textov z matematiky a teórie vyučovania matematiky a rysovania, uverejnil 10 rozsiahlych štúdií a článkov. bol zodpovedným riešiteľom niekoľkých vedeckovýskumných úloh a školiteľom vedeckých ašpirantov. Bol členom Jednoty československých matematikov a fyzikov, od r. 1969 Jednoty slovenských matematikov a fyzikov a jej dlhoročným popredným funkcionárom (osem rokov predseda odbočky v Nitre, päť rokov člen SÚV, veľmi aktívne pracoval v Socialistickej akadémii a krajskom výbore Matematickej olympiády). Zomrel v Nitre 24. marca 1984.